Rasizmus III. – Vedecký rasizmus

abolicionizmusBritánia sa okolo roku 1830 chystala ukončiť otroctvo v Karibiku. Boj proti otroctvu viedli najmä kazatelia a skupina abolicionistov. Očakávalo sa preto, že oslobodení otroci sa začlenia do spoločnosti ako veriaci kresťania. Snahy začali už v roku 1787. Abolicionisti však boli toho názoru, že aj keď sú si navzájom všetci ľudia bratmi, tí s čiernou farbou kože sú bratmi o niečo menej ako ostatní.

V tomto období utrpeli britské cukrové plantáže silnú ranu. Konkurencia nových výrobcov začala plantážnikov pripravovať o zisk. Títo začali z úpadku svojej živnosti obviňovať „lenivých negrov“, teda tých, ktorí im kedysi pomohli získať bohatstvo. Plantážnici sa začali vyhovárať: „Sme na mizine, pretože už nemôžeme bývalých otrokov nútiť pracovať na plantážach.“

Tí, ktorí tvrdili, že zrušenie otroctva bola chyba, pretože otroci sú leniví  a divokí, teraz poukazovali i na fakt, že je narušená myšlienka budovania kresťanského a civilizovaného impéria.

Cesta k vedeckému rasizmu

Z morálneho hľadiska abolicionisti zlyhali a začali pripúšťať, že iné rasy sa nedajú civilizovať len tak jednoducho.

Hoci s nevôľou, no predsa uznali, že niektoré rasy sa civilizovaniu bránia a že sa neučia dostatočne rýchlo, resp. že sa neučia takým tempom, ako si podaktorí želajú. Ľudia v Británii si začali klásť otázku, či sa domorodci vôbec dajú civilizovať…

Niektoré nové teórie viktoriánskej éry mali svoje korene vo svete mŕtvych. Rýchlo sa rozvíjajúca anatómia, ktorá sa opierala o štúdium tela, stála pri zrode nového vedeckého rasizmu.

Robert Knox v diele Rasa je všetko napísal: „…literatúra, veda, umenie – na nich stojí celá civilizácia. Je možné čierne rasy civilizovať? Podľa môjho názoru to nie je možné v žiadnom prípade.“ Knox došiel k názoru, že nižšie rasy sú predurčené na to, aby bojovali proti dominantnejším rasám, ktoré ich prirodzene v budúcnosti ovládnu. V tejto vyhladzovacej vojne musí jeden alebo druhý padnúť. Niet inej cesty.

Knox, žiaľ, nebol ani zďaleka jediný.

Kraniológia v Amerike

V Amerike sa skupina vedcov pod vedením kraniológa Samuela G. Lordena pustila do zberu, merania a porovnávania ľudských lebiek. Táto rasistická škola vedcov dospela k názoru, že najdôležitejšia časť človeka je jeho mozog. Na základe série meraní sa usúdilo, že rozdiely medzi rasami sú také markantné, že by mali predstavovať navzájom oddelené živočíšne druhy.

Tasmánci, Afričania, Americkí Indiáni – títo všetci možno neboli nižšou ľudskou rasou, možno vôbec neboli ľuďmi. Vyhladzovanie týchto národov novými osadníkmi prirovnal jeden spisovateľ k roztápaniu sa ľadu pod vplyvom ostrých lúčov horúceho slnka.

O pôvode druhov

Najzásadnejší dopad na rasovú otázku však nemali teórie anatómov či vedcov zaoberajúcich sa meraním lebiek, ale teórie jedného z najväčších mysliteľov 19. storočia, ktorým bol bez pochýb Charles Darwin. Jeho dielo O pôvode druhov, rozoberajúce zákonitosti evolúcie, spôsobilo rozruch tak v oblasti vedy, ako i v oblasti náboženstva. Darwin svojím dielom nepriamo poskytol alibi všetkým, ktorí by chceli rasy nejakým spôsobom posudzovať.

Množstvo ľudí sa zaoberalo myšlienkou, ktorá hovorí, že ak evolúcia menila živočíšne druhy, prečo by tomu tak nemalo byť medzi ľuďmi? Prirodzená selekcia (prirodzený výber) by vysvetľoval a ospravedlňoval celý rad zverstiev a zásahov voči iným rasám.

Podľa Darwinových teórií sú Briti rovnakí ako akýkoľvek iný organizmus. Evolučne prospievajú, pretože sú schopní dobre expandovať.

Sociálny darvinisti

darvinizmus

Ľuďom, ktorí pochopili kolonializmus a pravidlá ľudskej súťaže v rámci Darwinových teórií, sa začalo hovoriť sociálni darvinisti. Patrili medzi nich napr. radikálny biológ T. H. Haxley alebo ekonóm H. Spencer.

Sociálny darvinizmus predpovedal rôznym rasám rôzny osud. Z evolučných teórií vyplýva, že jeden národ sa plne presadzuje a uplatňuje svoje schopnosti, no zároveň sa tento proces nezaobíde bez porazených.

Mnohé rasy boli tak pri konfrontácii so schopnejšou rasou odsúdené na zánik. Takýto osud pravdepodobne čakal domorodcov v Severnej Amerike, Tichomorí a v Afrike.

Vyhladzovanie domorodých kmeňov sa začalo považovať za dôkaz, že sociálni darvinisti mali pravdu.

Rasové teórie sa uplatňovali nielen proti domorodcom v nových kolóniách, ale Briti ich uplatnili i v „starých krajinách“, teda i v Indii, ktorú ukazovali ako príklad priateľského kolonializmu.

Sociálny darvinizmus úraduje aj v Indii

V polovici 70. rokov 19. storočia sa Indiou prehnal El Niňo, po ktorom vypukol hladomor. Indický miestokráľ lord Lytton odmietol situáciu riešiť, pretože by na základe sociálneho darvinizmu narúšal prirodzený chod Zeme.

Briti v Indii rozhádzali tradičný sociálny systém, v ktorom si jednotlivé vrstvy pôvodného obyvateľstva v krízových obdobiach dokázali vypomáhať. Navyše, pod britským tlakom na špecializáciu pestovaných plodín, Indovia sa zapojili do globálneho poľnohospodárskeho systému. Tým pádom neboli schopní sami čeliť katastrofe.

Všade bolo množstvo mŕtvych, samovrahov a neboli zriedkavé ani prípady kanibalizmu. Po celú dobu čakali množstvá hotových potravín v dokoch, odkiaľ ich mali lode odviezť do Británie a do Ameriky.

Lytton vzniknutú situáciu považoval len za nepríjemný sprievodný jav napĺňania nepísaných zákonov sociálneho darvinizmu. Keď bol Lytton donútený situáciu riešiť, ponúkol riešenie, ktoré pripomínalo skôr nacistický koncentračný tábor ako humanitárnu pomoc.

Aby sa ľudia dostali k nízkokalorickému jedlu, museli precestovať obrovské vzdialenosti, extrémne ťažko pracovať (lámanie kameňa, stavba ciest), pričom bývali v táboroch v strašných podmienkach. Neexistovali rozdiely medzi dospelými a malými deťmi.

Od hladu tak zomrelo 8 miliónov Indov, pričom treba zdôrazniť, že situácia sa niekoľkokrát zopakovala a celkovo zomrelo hladom okolo 30 miliónov ľudí.

Sociálny darvinizmus sa tak stal prostriedkom na ospravedlnenie genocídy v kolóniách. Podobný spôsob uplatňovali dokonca i v samotnej Británii. Išlo o rasu „robotníckej triedy“, rasu „londýnskej spodiny“, či o rasu „škótsku“… Do popredia sa začala predierať aj nová náuka – eugenika, ktorá opäť raz ukázala, čoho je človek schopný, ak si niečo vezme do hlavy. 

indiani

Nielen u Britov, ale aj u ďalších imperialistov a rasistov predstavoval sociálny darvinizmus ideologický základ. To je dôvod, prečo to rozkvitalo tak rýchlo. Jeden prominentný prívrženec darvinizmu bol aj Theodore Roosevelt, americký prezident, ktorý vykonával etnické čistky proti Indiánom.

Autor: Jozef Teťák

Zdroj: dokumentárny film Dějiny rasismu (2007)

Obrázky

voyagesphotosmanu.com/Complet/images/Abolitionists.jpg

harunyahya.com/en/Books/945/solution-the-values-of-the/chapter/2398

encrypted-tbn2.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcShpkN9t0KgBeTQ3f7dhX7Wd_dACc7srPvNoq547_-N7COphnhHqw

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.