Rezignácia amerického prezidenta Nixona

Richard Nixon je jediným americkým prezidentom, ktorý na svoj úrad rezignoval. V domácej politike bolo totiž jeho pôsobenie vo funkcii prezidenta poznamenaná aférou Watergate. Tá vypukla 17. júna 1972, kedy polícia zadržala v komplexe Watergate, sídle Demokratickej strany, päť ľudí, ktorí tam inštalovali odpočúvacie zariadenia. Biely dom popieral, že by mal s týmto vlúpaním niečo spoločné. 5. augusta 1974 však prezident priznal, že o celej afére vedel a od začiatku úmyselne klamal. A tak, dňa 8. augusta 1974, oznámil Nixon svoju rezignáciu. Nasledujúci deň jeho pozíciu zaujal Gerald Ford.

Richard M. Nixon oznámil svoj úmysel stať sa prvým prezidentom americkej histórie, ktorý na svoj úrad rezignuje, vo večernom vysielaní. Podľahol nátlaku verejnosti a Kongresu, čo viedlo k jeho opusteniu Bieleho domu.

„Dúfam, že týmto krokom urýchlim začiatok procesu uzdravenia, ktorý je v Amerike tak zúfalo potrebný,“ uviedol v slávnostnom prejave, ktorý sa vysielal z prezidentskej kancelárie.

Pred poludním nasledujúceho dňa ukončil Nixon oficiálne svoje funkčné obdobie ako 37. prezident Spojených štátov. Pred odchodom, kedy nastupoval aj so svojou rodinou do vrtuľníka z trávniku pred Bielym domom, sa rozlúčil a záhadne zdvihol ruku v geste víťazstva, či možno mierového pozdravu. Dvere vrtuľníka sa následne zatvorili a rodina Nixonová sa presunula do svojho nového domova v San Clemente v Kalifornii. O pár minút neskôr sa podpredseda Gerald R. Ford ujal vo východnej miestnosti Bieleho domu prísahy ako 38. prezident Spojených štátov.

Po zložení sľubu prehovoril Ford do televízie a prehlásil:

„Drahí Američania, naša dlhá nočná mora je preč.“

Neskôr odpustil nový prezident Nixonovi všetky trestné činy, ktoré mohol počas svojej funkcie spáchať, a vysvetlil, že chce ukončiť národné divízie vytvorené škandálom vo Watergate.

Watergate proces krok za krokom

17. júna 1972 bolo päť mužov vrátane plateného bezpečnostného koordinátora pre znovuzvolený výbor prezidenta Nixona zatknutých za to, že sa vlámali do ústredia Demokratického národného výboru vo Washingtone, DC, Watergate, a nezákonne ho odpočúvali. Čoskoro potom boli do aféry zapojení aj dvaja ďalší bývalí pomocníci Bieleho domu, ale administratíva Nixona stále popierala akúkoľvek účasť. Neskôr v tom roku novinári Carl Bernstein a Bob Woodward z The Washington Post objavili sprisahanie vyššieho stupňa okolo celého incidentu a vypukol politický škandál bezprecedentnej veľkosti.

V máji 1973 začal výberový výbor Senátu pre aktivity prezidenta (v čele so senátorom Samom Ervinom) v Severnej Karolíne medializovať rýchlo sa rozvíjajúcu aféry Watergate. O týždeň neskôr bol profesor práva na Harvarde Archibald Cox označený ako špeciálny prokurátor Watergate. Počas pojednávania v Senáte vypovedal bývalý právny zástupca Bieleho domu John Dean, že „prepad“ do spoločnosti Watergate bol schválený bývalým generálnym prokurátorom Johnom Mitchellom, pričom využil znalosti poradcov Bieleho domu, Johna Ehrlichmana a H.R. Haldemana. Zdôraznil tiež, že prezident Nixon o celej záležitosti vedel.

Medzitým Cox, prokurátor Watergate, a jeho zamestnanci začali odhaľovať rozsiahle dôkazy o politickej špionáži, ktorú uskutočnil výbor pre znovuzvolenie Nixona, nelegálnom odpočúvaní tisícov občanov a kontrole príspevkov republikánskej strany na oplátku za politické zvýhodnenie.

V júli bola počas vypočutí v Senáte odhalená existencia tzv. Watergate pások – oficiálnych záznamov Bieleho domu medzi Nixonom a jeho zamestnancami. Cox hodlal tieto pásky predložiť a po troch mesiacoch prezident Nixon súhlasil so zaslaním zhrnutých záznamov. Cox však tieto „vykonštruované“ zhrnutia odmietol a Nixon ho vyhodil. Jeho nástupca ako špeciálny prokurátor Leon Jaworski vyniesol obžalobu proti niekoľkým vysokopostaveným administratívnym úradníkom vrátane Mitchella a Deana, ktorí boli náležite odsúdení.

Dôvera verejnosti v prezidenta sa rýchlo oslabila a do konca júla 1974 House Judiciary Committee prijal tri články o obžalobe proti prezidentovi Nixonovi: prekážanie spravodlivosti, zneužívanie prezidentských právomocí a zamedzovanie procesu stíhania. 30. júla, na nátlak najvyššieho súdu, Nixon konečne uvoľnil kompletné pásky Watergate. 5. augusta boli vydané prepisy nahrávok vrátane segmentu, v ktorom prezident vydal pokyn Haldemanovi, aby nariadil FBI zastaviť vyšetrovanie Watergate. O tri dni neskôr Nixon oznámil svoju rezignáciu.

____________

Zdroj: history.com/this-day-in-history

Obrázok: sk.wikipedia.org/wiki/Richard_Nixon#/media/S%C3%BAbor:Richard

_M._Nixon,_ca._1935_-_1982_-_NARA_-_530679.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.