Rímska vojenská taktika (1. časť)

Vývoj členenia rímskych légií

Rímska armáda si prešla počas rokov viacerými zmenami, ktoré vychádzali z neustále rastúcich skúseností vojenských stratégov, a ktorých účelom bolo zefektívnenie samotnej bitky. Pojmom, ktorý dodnes vzbudzuje rešpekt, sa stali práve rímske légie, ktoré si taktiež prešli istým vývojovým procesom, ktorý začal získavať jasné kontúry na sklonku existencie Rímskej republiky a vyvrcholil až v období cisárstva. Spočiatku, tzv. manipulárna légia, bola zložená z 30 manipulov (vojenská jednotka o sile 60 – 160 mužov). Typickým bojovým rozložením tohto druhu légie boli tri línie (triplex acies) po 10 manipuloch. V prvej línii stáli hastati (najmenej skúsení vojaci), a v druhej principovia (principes – najlepší) organizovaní v 120 až 160 členných manipuloch. Tretiu líniu – triariov (triarii = „tretí v rade“) tvorili menšie, len 60 členné, manipuly vytvorené zo skúsených veteránov. Každý manipul mal dvoch veliteľov – centurionov (centurio = stotník). Starší centurio velil celej jednotke, mladší preberal počas bitky velenie ľavého krídla, prípadne celého manipulu ak bol starší centurio ťažko ranený alebo zabitý. Každý manipul mal aj dvoch optionov (optiones), dvoch znakonošov (signiferi) a minimálne jedného trubača. Úlohou optionov bolo udržiavať poriadok v tyle jednotky. V dobových záznamoch sa posledný krát použitie manipulárnej légie spomína v bitke medzi Metellom a Jugurthou pri rieke Muthul, v roku 109 pred Kr.

 

Už v 3. stor. pred Kr. sa však objavujú prvé zmienky o novom taktickom zoskupení légie, o kohorte, ktorá sa o sto rokov stala pevnou súčasťou členenia rímskeho vojska. Kohorta bola v tomto období zostavou troch manipulov, po jednom z každého druhu a bola využívaná na menšie taktické operácie, v ktorých by jeden manipul nestačil a celá légia by bola príliš veľká alebo nápadná. Túto jednotku z 3. a aj začiatku 2. stor. pred Kr. by sme teda mohli prirovnať k dnešným špeciálnym jednotkám vykonávajúcim tajné operácie. Pevnou súčasťou členenia každej rímskej légie sa kohorta, aj keď už iná ako tá pôvodná, stala v 2. stor. pred Kr., z dôvodu potreby dosiahnuť maximálnu efektívnosť légie vo všetkých situáciách, v ktorých sa mohla ocitnúť – či už to boli veľkolepé poľné bitky alebo situácie,v ktorých bolo nutné vojsko čo najviac rozptýliť po priestore bojiska.

Légia, či už v období neskorej republiky, alebo počas cisárstva, bola rozdelená na 10 kohort. Každú kohortu ďalej tvorilo 6 centúrií, pričom jedna centuria bola zložená z troch manipul. Počas ranného cisárstva tvorilo centuriu 10 contubernií po 8 mužoch. Tieto 8-členné skupiny vojakov zdieľali jeden stan a spoločne sa aj stravovali. Čo sa týka celkového počtu mužov v jednej légii, aj ten sa s postupom času menil. Zatiaľ čo v období neskorej republiky (asi 133 – 31 pred Kr.) to bolo 5000 – 6000 legionárov (za ideálne sa považovalo ešte vyššie číslo), v rannom cisárstve mala mať jedna légia približne 5000 mužov no skutočnosť bola často úplne iná. Napríklad 20. légia mala počas povstania v Illyrii (6 – 9 po Kr.) len 2500 vojakov.

______________

Autor: Dávid Šálka

Zdroje:

BLAŽOVÁ, E. Rímska armáda. http://www.archeol.sav.sk/kelemantia/nahran3kel.htm

CAVAZZI, F. The Roman army. http://roman-empire.net/army/army.html

COWAN, R.: Římská bojová taktika 109 př. n. l. – 313 n. l.. Praha: Grada, 2008, 64 s. ISBN 978-80-247-2374-7

ĎUREC, M., ZAUŠKA, M. História a vývoj rímskeho vojenstva. www.gjgt.sk/digitalna_studovna/dejepis/2010/94_rimske_vojsko.doc

HAMPER, R. Tactics in battle. http://www.therthdimension.org/AncientRome/Roman_Army/Tactics/tactics.htm

KOLOUCH, A. Příprava na bitvu. http://www.rimskelegie.olw.cz/pages/articles/caesar/inbattle.html#bitva  

MARTIVS, T. Taktika. http://legie-agusta.webnode.cz/taktika/

Obrázok: qph.ec.quoracdn.net/main-qimg-497cca608b02a4f3be4d02d43eac908d-c

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.