Rivalky až na smrť: Alžbeta I. a Mária Stuartová

Vzťah Alžbety I. s Máriou Stuartovou ovládal anglickú a škótsku politickú scénu na celých 20 rokov. Magistra História ponúka náhľad do búrlivého súperenia oboch kráľovien, a to od pominuteľných sporov až po krvavé rozuzlenie.

alzbeta a maria1558-59: Rivalita začína…

Dňa 17. novembra 1558 nastúpila na anglický trón Alžbeta I., ktorá bola uznaná ako dedička Henricha VIII., podľa vôle otca aj testamentu. Napriek tomu, pre mnoho katolíkov v Anglicku aj v zahraničí bola nelegitímnou nasledovníčkou. Pravou kráľovnou Anglicka mala byť podľa nich Mária Stuartová, kráľovnú Škótska a vnučku Henrichovej sestry Margaret Tudorovej.

K prívržencom Márie patril aj Henrich II., kráľ Francúzska, ktorého syn François bol s Máriou ženatý. Vyhlásil ich preto za riadnych panovníkov Anglicka a nariadil, aby anglické kráľovské vojská omilostili všetkých zo Škótska a Francúzska, ktorí ho podporia. Bolo oznámené, že ak by Mária vošla do kaplnky, majú pred ňou páni vykrikovať „urobte cestu pre kráľovnú Anglicka“.

Po smrti francúzskeho kráľa (júl 1559) sa 15-ročný François stal kráľom Francúzska a 16-ročná Mária jeho kráľovskou manželkou. Hrozba pre Alžbetu narastala. 

1560: Alžbeta zasadzuje prvú ranu

Mária bola vo Francúzsku aj vtedy, keď v roku 1560 protestantské a antifrancúzske povstanie ohrozilo jej škótsky trón. Anglická intervencia zo strany povstalcov a smrť Máriinej matky, Marie de Guise, viedli k uzatvoreniu Edinburghskej zmluvy. Jej podpísaním Francúzsko súhlasilo, že stiahne svoje vojská umiestnené v Škótsku, uzná Alžbetino právo vládnuť Anglicku a prenechá Škótsko v rukách koalície, ktorá podporovala protestantizmus.

Aj keď Mária odmietla ratifikovať zmluvu, bol to koniec prvého súboja dvoch silných súperiek, pričom víťazne z neho vzišla mladá kráľovná Alžbeta. Mária ostala ponížená a nahnevaná. Jej úpadok pokračoval aj tým, že jej v decembri 1560 zomrel manžel a ona ako bezdetná kráľova vdova ostala bez postavenia. Keď jej svokra, Katarína Medicejská, dala jasne najavo, že pre ňu vo Francúzsku nie je miesto, Mária sa rozhodla vrátiť do Škótska a potvrdiť svoj nárok na trón.

1561-1562: Správna chvíľa pominula

Alžbeta a Mária, teraz ako susediace kráľovné, sa snažili presvedčiť okolie o svojom vzájomnom priateľstve. Mária vyhlásila, že sú „obe na jednej lodi, rozprávajú predsa jedným jazykom, a preto môžu jedna druhú podporiť, keďže sú navyše kráľovné“. Napriek tomu vyslala v priebehu niekoľkých dní po príchode do Škótska do Anglicka posla so žiadosťou uznania dedičnosti na trón. Alžbeta odmietla, a to s vysvetlením, že nemá v úmysle vymenovať nástupcu, pretože si myslí, že to bude viesť len k ďalším zbytočným nepokojom.  

Na začiatku roku 1562 boli prijaté opatrenia pre vzájomné stretnutie oboch kráľovien, ktoré sa malo uskutočniť na jeseň v Nottinghame. Bolo však zrušené kvôli marcovej masakre francúzskych protestantov vo Wassy, ktoré sa odohralo pod taktovkou Máriinho strýka, vojvodu z Guise.

1562-1566: Manželské strasti

Mária sa začala obzerať po novom manželovi, pričom rokovala o spojení s Donom Carlosom, synom Filipa II. zo Španielska. Alžbeta dala jasne najavo, že takéto manželstvo by považovala za akt nepriateľstva. Hrozbu sa snažila neutralizovať tým, že na post manžela navrhla vojvodu z Norfolku, grófa z Arundel a potom trochu bizarne aj svojho veľmi obľúbeného milenca, Roberta Dudleyho, grófa z Leicesteru. Tento návrh bol úplne k ničomu, nielenže bol ženích neochotný, ale Máriinu pozornosť upútal katolík Henrich Stuart, Lord z Darnley.

Darnley bol taktiež vnukom Margaret Tudorovej, podobne ako Mária, a preto si robil silný nárok na anglický trón. Toto manželstvo, uzavreté 29. júla 1565 zanechalo diplomatický vzťah Márie a Alžbety v troskách. Podľa škótskeho diplomata Sira Jamesa Melvilla „bola razom preč všetka ich sesterská lojálnosť a vystriedala ju žiarlivosť, podozrievavosť a nenávisť. Manželstvo nemanželstvo, poslednou kvapkou bolo zavraždenie Máriinho osobného tajomníka Davida Rizzia (tento trestný čin má na svedomí práve Darnley), ktoré znamenalo nenávratné poškodenie anglo-škótskych vzťahov. Mária v júni 1566 porodila Jakuba, syna a dediča, čím si ešte väčšmi nárokovala na anglický trón.

1567: „Budem s vami jednať ako s dcérou“

Dňa 10. februára 1567 došlo k výbuchu v dome v Kirk O’Field v Edinburghu, kde sa práve zdržiaval lord Darnley. Jeho mŕtve telo bolo nájdené v záhrade. Keď sa James Hepburn, gróf z Bothwell a Máriin spojenec (niektorí dokonca verili, že mali spolu aj pomer) stal hlavným podozrivým z tejto vraždy, na Máriu padlo ešte väčšie podozrenie. Alžbeta sa zhrozila a v liste Márii napísala, že „moje uši ohluchli a myseľ sa zarmútila, moje srdce sa zdesilo. Keď som sa dopočula tú hroznú správu o odpornej vražde tvojho šialeného manžela a môjho bratranca, skoro som prišla o rozum…“.

Alžbeta vyzvala Máriu, aby sa dištancovala od škandálu s cieľom ochrániť si povesť. „Jednám s vami ako so svojou dcérou a uisťujem vás, že keby som nejakú mala, nepriala by som jej nič iné, ako neprajem vám.“

1567-1568: Mária hľadá útechu v Anglicku

Dňa 15. mája 1567, iba tri mesiace po Darnleyho smrti, sa Mária vydala za grófa z Bothwellu v Holyroodhouse v Edinburghu. Manželstvo sa ukázalo byť hlboko nepopulárne a mnoho ľudí, vrátane Alžbety, bolo šokovaných skutočnosťou, že Mária bola ochotná vydať sa za muža obvineného z vraždy jej predchádzajúceho manžela. O niekoľko týždňov neskôr sa 26 škótskych šľachticov, známych „pánov konfederácie“, obrátilo proti Márii a Bothwellovi. V júli prinútili Máriu podpísať abdikáciu. Jej syn Jakub sa mal stať kráľom s prideleným regentom grófom z Moray.

Alžbeta zúrila. Inštinktívne sa prikláňala na stranu sebe podobnému monarchu, bratranca a blízkeho príbuzného. Verila, že čin šľachticov bol naozaj odporným činom a nekompromisne bránila Máriinu suverenitu. Väznenie a zosadenie korunovanej kráľovnej bol podľa nej zločin proti Bohu, ktorý dokonca prevýšil aj atentát na Darnleyho. Nič neospravedlní čin vykonaný proti Márii.

V roku 1568 Mária utiekla z hradu Lochleven, kde bola uväznená. Následne utiekla na juh do Anglicka, kde hľadala útočisko a podporu u svojho bratranca. Snažila sa znovu získať škótsky trón.

1568-1569: Predstieranie solidarity

Keď sa Mária usadila 16. mája 1568 vo Workingtone (dnešná Cumbria), Alžbeta bola z toho v rozpakoch. Uznala totiž oprávnenosť Máriinho postavenia panovníčky. Bola si však zároveň vedomá toho, že gróf z Moray mal plnú podporu anglických protestantov. Návrat Márie by znamenal jeho deštrukciu.

Alžbeta sa rozhodla, že nechá hlasovať vedenie konfederácie o otázke, či Mária je alebo nie je vinná z vraždy Darnleyho. Ako dôkaz proti Márii predložil Moray tzv. listy z rakvy – osem nepodpísaných úradných listov, ktoré údajne posielala Mária Bothwellovi. Vyplývalo z nich tiež, že bola cudzoložnica a spoluúčastnila sa na vražde Darnleyho.

Zatiaľ čo väčšina „porotcov“ považovala listiny za pravé, Alžbeta verila, že reprezentujú nielen pokus o zničenie Máriinej povesti, ale aj útok na každú ženu s „neprirodzenou“ autoritatívnou pozíciou. Odmietla predloženie listov ako dôkazov a rozhodla, že vyšetrovanie nepreukázalo vinu či nevinu žiadnej zo zúčastnených strán. Moray sa vrátil do Škótska ako vladár a Mária zostala vo väzbe v Anglicku.

1569-1586: Situácia sa vyhrocuje

Mária bola teraz v Anglicku ako väzeň a Alžbeta bola jej neochotnou žalárničkou. Keď ju presunuli na hrad Tutbury a umiestnili do väzby u grófa z Shrewsbury, Mária požiadala svojho bratranca o povolenie návštev, lepšie zaobchádzanie a prinavrátenie koruny. Nedostalo sa jej však takmer ničoho z toho. Alžbetina snaha prinavrátiť Márii škótsky trón sa zdala byť čoraz nereálnejšia. 

Dôkazy preukázali, že Mária bola zapletená do Ridolfiho sprisahania, ktorého cieľom bolo zvrhnúť Alžbetu a dosadiť Máriu na trón. Alžbeta bola prinútená uznať Máriu za významnú hrozbu a súhlasila s jej umiestnením do prísnejšej väzby. Throckmortonove sprisahanie v roku 1583, ktorého cieľom bolo, že vojvoda Guise napadne Anglicko a dosadí Máriu na trón, bolo odhalené špiónmi Francisom Walsinghamom a Williamom Cecilom. Tento komplot potvrdil to, čo bolo dávno jasné, a teda, že prišiel čas konať. Podľa Zmluvy o združovaní a Zákona o ochrane kráľovninej osoby z roku 1584 sa Mária, aj keď nebola konkrétne menovaná, stala zodpovednou osobou za všetky budúce sprisahania voči kráľovnej, ktoré sa povedú v jej mene. Keď Walsingham odhalil aj tretie sprisahanie, ktoré zahŕňalo dokonca aj Antony Babingtona, katolíckeho pána, bol pripravený konať.

1586: Walsingham nastražil pasce

Babingtonovo sprisahanie plánovalo vzkriesenie katolicizmu, atentát na Alžbetu a dosadenie Márie za kráľovnú Anglicka. Vďaka Máriinej kontrolovanej korešpondencii adresovanej Babingtonovi, ktorý zrejme sprisahanie podporoval, mal Walsingham dôkazy, ktoré potreboval. V septembri bola Mária presunutá na Fotheringhamský zámok v Northamptonshire, kde sa opäť snažila o zradu. Vzťah oboch kráľovien sa vyhrotil a viedol jednosmerne k záverečnému aktu boja medzi nimi.

Alžbeta nariadila, že Mária musí priznať svoje previnenie a požiadať o odpustenie, aj to len kvôli tomu, že brala ohľady na jej bratranca. Týmto aktom si mohla Mária zachrániť aspoň vlastný život. Napriek tomu ostala nekompromisná: odmietla právo na obhajobu, namietala proti zákonnosti procesu a tvrdila, že ako v cudzine menovaná kráľovná nesmie byť súdená ako Angličanka za vlastizradu.

Výsledok bol neodvratný. Máriu uznali vinnou z komplotu, ktorý ohrozoval zdravie a život kráľovskej osoby.

1587: Meč dopadol

Napriek neutíchajúcemu tlaku parlamentu a radných, Alžbeta odmietala schváliť rozsudok a pristúpiť k poprave. V jej očiach ostala Mária naďalej legitímnou panovníčkou a ona sa obávala, že jej popravenie by vytvorilo nebezpečný precedens. Tomu sa vždy snažila vyhnúť, no tentoraz jej nič iné už nezostávalo.

Dňa 1. februára 1587 konečne podpísala rozsudok smrti. No už bez jej vedomia sa členovia rady rozhodli vykonať rozsudok čo najskôr, a to už o týždeň neskôr, 8. februára. V tomto dátume bola vykonaná Máriina poprava, a jej hlava bola od tela oddelená až troma ranami.

Alžbeta zúrila, keď sa dozvedela o vykonaní trestu a poslala Williama Davisona, ktorý rozsudok smrti vykonal, do veže. Rada prosila o milosť a vyhlasovala, že chcela Alžbetu len ušetriť bolesť, ktorú by jej prinieslo nariadenie Máriinej popravy. Alžbeta tvrdila, že poradcovia zradili jej želanie.

Bola to však pohodlná fikcia. Alžbeta bola ale nepochybne rozrušená vykonaním trestu aj napriek tomu, že Máriina poprava bola neodvolateľná.

____________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj: historyextra.com/article/premium/deadly-rivals-elizabeth-and-mary

Obrázok: peabodyopera.org/seasons/s1112/oppot11/twoqueens480306.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.