Rozkolísaná republika a antisemitizmus

antisemitismusAdolf Hitler sa stal kancelárom 30. januára 1933. Agresivita voči Židom začala od jeho nástupu k moci výrazným spôsobom narastať. Rýchla gradácia by sa mu nikdy nepodarila bez predmostia, ktoré sa budovalo počas Weimarskej republiky. Poďte sa s magazínom Magistra História pozrieť, ako sa v Nemecku začal pred 2. svetovou vojnou pomaly zavádzať do praxe antisemitizmus. 

Násilie pokračuje

Antisemitizmus bol v Nemecku prítomný aj pred 1. svetovou vojnou. Avšak v Nemeckom cisárstve boli striktne dodržiavané zákony a pogromy, fyzické napádanie Židov bolo z toho dôvodu nemysliteľné. Situácia sa výrazne zmenila práve po skončení tzv. Veľkej vojny (1. svetovej vojny). Nemecko vojnu prehralo a domov sa vrátili nespokojní vojaci, ktorí boli zvyknutí riešiť problémy so zbraňou v ruke. Násilie, ktoré vzniklo za vojny, prežilo aj po nej. Nová Weimarská republika bola rozkolísaná a v konečnom dôsledku prispela k narastaniu konfliktov, ktoré utužovali antisemitizmus.

Budovanie svetonázoru

V uliciach Weimarskej republiky sa na jej začiatku tvorili otvorené zrážky ľavice a pravice. Politické spory viedli k násilným vraždám, pričom v rokoch 1919 – 1922 to bolo 376 mŕtvych. Z tohto počtu 354 ľudí patrilo k ľavici a bolo medzi nimi veľa Židov. Do tejto situácie vstúpil Adolf Hitler, ktorý sa od útleho detstva stretával s antisemitizmom. Násilnosti voči Židom existovali, preto bol antisemitizmus v republike príťažlivý aj pre iné politické strany. Ale Hitler bol prvý, ktorý si ho vzal za základ svojho politického programu a urobil z neho svetonázor, pretože podľa jeho myšlienok mohli Židia za všetko zlo na svete.

Nenávisť spojená s mýtom

Nákazlivý antisemitizmus bol vybudovaný na viacerých prvkoch. Využíval nemecký strach zo „žido-boľševického Ruska“, ktorý podporoval príchod ruských utečencov nemeckého pôvodu z Pobaltia. Šlo o bývalých členov cárskych, antisemitských skupín, ktorí opustili svoj domov pre prevrat (dobovo označovaný ako Veľká októbrová revolúcia). V Nemecku pritom poukazovali na to, že za prevratom a nástupom boľševického Ruska stáli aj Židia. Druhým pilierom sa pre Adolfa Hitlera stal mýtus Sionských protokolov. Tieto vymyslené dokumenty hovorili o tom, že Židia chcú ovládnuť celý svet.

Strach zo syfilisu – prilievanie oleja do ohňa 

K tomu všetkému Hitler pridal aj strach z tzv. Ostjuden (Východní Židia), ktorý sa spájal s klebetami o tom, že Židia riadia vo Viedni obchod s prostitútkami, a teda môžu za šírenie syfilisu. Toto obvinenie bolo v danej dobe obzvlášť závažné, pretože ešte neexistovala liečba a syfilis bol smrteľný. Postupne sa rodil model ideológie namierenej proti Židom. Na jednej strane to bolo politické a vojenské nebezpečenstvo, ktoré so sebou podľa Hitlera mali Židia prinášať, a na druhej malo ísť o biologickú hrozbu pri pohlavnom styku s osobou židovského pôvodu.

Šírenie antisemitizmu na univerzitnej pôde

K upevňovaniu protižidovských myšlienok pomáhala aj staršia generácia učiteľov, ktorá dospievala ešte v posledných desaťročiach 19. storočia. Antisemitizmus prinášala táto generácia aj na univerzitnú pôdu, kde sa nákazlivo šíril medzi radmi študentov. Hitlerovi sa podarilo ovládnuť najdôležitejší vysokoškolský zväz 20. rokov 20. storočia Hochschulring a práve vďaka tomu sa mladí študenti stali jeho predvojom. Takto sa inteligencia židovského pôvodu stala terčom posmechu, ako to bolo v prípade Sigmunda Freuda. Dokonca sa popierala aj platnosť Einsteinovej fyziky, tá bola pohŕdavo označená za židovskú.  Študenti bojkotovali proti židovským učiteľom a študentom, ktorí neraz museli opustiť akademickú pôdu.

Židia prestali byť ľuďmi

Narastanie protižidovskej nenávisti podporil aj ultraliberalizmus vo Weimarskej republike. Vďaka tomu v republike prakticky neexistovala cenzúra, a preto sa Židia stali ľahkým terčom. Hitler využil týždenník Der Stűrmer, v ktorom Židia prestali byť prezentovaní ako ľudské bytosti, a preto mali stratiť ochranu, ktorá prináležala ľuďom.

Otvorené vystúpenie proti židovským obyvateľom

Potom, ako sa Hitler dostal k moci, veľmi rýchlo spacifikoval politickú situáciu, čo mu umožnilo otvorené vystúpenie voči Židom. Práve umelci a inteligencia s touto situáciu počítali, a preto mnohí stihli včas opustiť krajinu. Celá situácia sa v nacistickom Nemecku vystupňovala od prijímania protižidovských zákonov až po konečné riešenie židovskej otázky.

___________

Autorka: Veronika Dziaková

Zdroj: JOHNSON, Paul. Dějiny židovského národa. Praha: Rozmluvy, 2007, 591 s.

Obrázky: wissen.de/sites/default/files/styles/small/public/antisemitismus.jpg?itok=fiMmgmT3

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.