Slovanská mytológia a jej odkaz v populárnom umení

perunVďaka čítaniu fantasy diel spisovateľa J. Červenáka som sa rozhodol pozrieť bližšie na slovanskú mytológiu. Verím, že si túto tému zamilujete aj vy. Nech sa páči, čítajte ďalej…

Slovania a ich mytológia – základné fakty

Teórii o príchode Slovanov do južnej, strednej a východnej Európy je niekoľko. Najuznávanejšia z nich hovorí o tom, že na dané územia prišli zo svojej pravlasti v súvislosti s tzv. veľkým sťahovaním národov. Čo sa týka ich mytológie, treba poznamenať, že najväčším problémom v tomto smere je absencia písma (aj keď netreba zabudnúť, že je tu tzv. teória o slovanských runách). Z toho dôvodu máme správy o ich predkresťanskej viere hlavne od ľudí z iných národov. Medzi najznámejšie zdroje patria napríklad správy od byzantského historika Prokopia alebo byzantsko-slovanské zmluvy.

Ďalšími zdrojmi poznania sú poľské kroniky, apokryfy alebo správy od arabských cestovateľov.

O náboženstve a viere polabských Slovanov vieme hlavne od biskupov a kňazov, ktorí medzi nimi pôsobili ako misionári. Najznámejší z nich boli biskup Dietmar a kňaz Helmhold z Bosau, ktorý napísal rozsiahle dielo Kronika Slovanov.

Keďže viaceré správy pochádzajú od kresťanských autorov, vzniká problém v tom, že spomínané pramene sú často písané jednostranne.

Slovanskí bohovia a viera Slovanov

Z toho, čo sme doteraz zistili o slovanskej viere, môžeme usúdiť, že poznala pomerne pestrý panteón viacerých bohov. Náboženstvo bolo úzko späté s prírodou. Dôkazom toho je aj to, že Slovania okrem klasických chrámov uctievali aj miesta ako dubové háje, rôzne studničky, jazerá a podobne. Poznali aj posvätné zvieratá. V polabských oblastiach sa napríklad veštilo za pomoci koní (kôň boha Svarožiča).

Čo sa týka bohov, boli medzi nimi aj takí, ktorých uznávali všetci, ale často sa uznávaní bohovia líšili od kmeňa ku kmeňu.

Medzi tzv. všeslovanských bohov patril napríklad Svarog. O ňom sa verilo, že je pôvodcom všetkých bohov a stvoriteľom sveta. Jeho synom bol Svarožič – boh ohňa. Netreba zabudnúť ani na najznámejšieho všeslovanského boha – Perúna, boha búrky a bleskov. Podľa kroník mu obetovali hlavne býkov, no spomínajú sa aj ľudské obete. Jeho družkou bola Lada. Morena, bohyňa zimy a smrti, bola taktiež známa medzi všetkými Slovanmi.

Východní Slovania uctievali Striboga, boha vetrov. Spomína sa v epose Slovo o Pluku Igorovom. Medzi ďalších bohov východných Slovanov patrila aj bohyňa mesiaca Chors a záhadný boh Simargl.

Najznámejšími bohmi západných a hlavne polabských Slovanov boli napríklad Svantovít – boh vojny a poľnohospodárstva, Rugievít (boh vojny) a aj Radegast (zrejme Svarožič pod iným menom) . V súvislosti s Radegastom sa spomína aj rovnomenný hrad, kde sa nachádzala jeho svätyňa. V oblasti pozdĺž rieky Labe poznali aj Černoboha, boha zla a nešťastia. Ten mal aj svoj náprotivok – Beloboha. Z bohýň môžeme spomenúť vládkyňu životných síl – Sivu, nazývanú aj Živa. 

Okrem samotných bohov mali dôležité miesto v mytológii našich predkov i rôzne čarodejné bytosti, ako napríklad Baba Jaga, na ktorú verili v oblastiach dnešného Ruska. Na území Českej republiky poznali aj Krakonoša a Bluda. Boli to duchovia, ktorí ochraňovali prírodu. Krakonoš mal na starosti Krkonoše a Blud valašské hory. Ďalšími mytologickými bytosťami boli rusalky, besi, víly, vodníci, démoni času…

Zánik mytológie

Tradičná viera Slovanov začala zanikať v súvislosti s ich christianizáciou. V mnohých oblastiach bolo tomu tak, že kresťanstvo prijali ich panovníci a s nimi aj ľud.

No v polabských oblastiach mala christianizácia pomerne dramatický priebeh. Tamojší ľud si svoju vieru uchovával ešte dlho po tom, ako sa Európa preorientovala plne na kresťanstvo. Najhoršie bolo, že nemeckí a franskí vladári používali šírenie kresťanstva ako zámienku pre ovládnutie.

Pokresťančovanie týchto oblastí začal panovník Oto I. a zrejme aj za týmto účelom boli zriadené nové biskupstvá – Brandenburg, Haleburg, Oldenburg, Mabdoburg.

V priebehu 11. storočia pokresťančovanie začalo postupovať rýchlym tempom. Roku 1068 došlo k vypáleniu svätine v Retre, o čo sa postaral biskup Burchard. Okrem iného ukradol aj posvätného Svarožičovho koňa. Dánsky kráľ roku 1168 zničil slávnu svätyňu Arkonu. V súvislosti s tým pokračovala aj germanizácia V oblasti dnešného Nemecka prežila z pôvodných iba malá skupina Lužických Srbov.

Niektoré prvky mytológie prežívali ešte dlho po prijatí kresťanstva vo forme ľudových zvykov. Prežili aj pôvodné oslavy sviatkov, ktoré boli ale nahradené kresťanskými sviatkami. Príkladom je trebárs tvz. Svätojánske pálenie ohňov, ktoré sa pôvodne realizovalo ako oslava letného slnovratu. Na posvätných miestach sa zvykli stavať kostoly a kaplnky.

Ozveny slovanskej mytológie v populárnom umení

ladaOdkazy na tradičnú slovanskú vieru nájdeme v mnohých umeleckých dielach. Mnohí si ešte možno pamätajú zo stredných škôl dielo J. Holého – Svätopluk. V ňom sa spomína pohanský boh Černoboh. Postava Krakonoša bola spracovaná v románe autora Jána Weissa Přišel z hor (1941), v mnohých divadelných hrách (príklad Krakonoš od J. K. Hraša z roku 1886) a v roku 1980 bol natočený film Krakonoš a lyžníci

Zo súčasných autorov slovanskú mytológiu spopularizoval už spomenutý Juraj Červenák v niekoľkých svojich poviedkach a románovej trilógií Černokňažník. V nej, ako sám uviedol, sa rozhodol opustiť typický fantasy svet predstavovaný elfmi a trpaslíkmi. Svoj príbeh založil priamo na slovanskej mytológii. Jednotlivé knihy danej trilógie zaznamenali u čitateľov veľký úspech. Motívy z nej použil ďalej v sérii Čierny Rogan. Z nej zatiaľ vyšlo  Zlato Arkony (dva diely).

V hudbe sa tejto tematiky chopili hlavne metalové kapely. Úspešným bol napr. druhý album československej legendy Citron – Radegast (1987). V titulnej skladbe sa spievalo:

,,Rožňovské hodiny bijú, čas věčný měří – nekonečný. Tmavé stíny zástupů, nekonečných pokolení, rodů – co z kořenů nikdo nevyrval… Zde ve stínu hor – stojí Radegast. Hlídá svou zem – Radegast!

Citroni jeden čas zdobili pódium na koncertoch veľkou sochou Radegasta.

Z novších kapiel sa danej téme venuje český Krleš (album z roku 2007 – Slzy Arkony) a ruská Arkona.

Ľudia zaujímajúci sa o trochu extrémnejšiu muziku mohli natrafiť na slovenských interpretov ako Hromovlad (Vládca lesov, skalných stien, rok 2005), Ancestral Volkhves (Perún do vás, rok 2008) alebo Lunatic Gods (diela Vlnobytie, 2012 a posledné Ep Slnovraty, 2014).

Fanúšikovia etno hudby určite poznajú aj interpreta, ktorý si hovorí Žiarislav a vystupuje ako Žiarislav a Bytosti.

Ak máte záujem o hudobnú ukážku, kliknite na odkazy:

Citron – Radegast

Krleš – Deváta Brana Retry

Arkona

Hromovlad

Ancestral Volkhves

Lunatic Gods

Žiarislav a Bytosti

Autor: Tomáš Karľa

Zdroje:

1. Báje a Mýty Starých Slovanov (ISBN 80-7145-110-X)

2. http://www.pohanstvi.net/

3. http://www.carodejnik.szm.com/postavy.htm

4. http://krkonose.krnap.cz/

5. http://www.paranormal-activity.estranky.cz/

6. http://oddil.tulaci.eu/text-slovane-prehled/

Obrázky: blog.slavicsouvenirs.com, slavorum.org

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.