Sokushinbutsu – japonské budhistické múmie

Keď sa spomenú múmie, väčšine z nás napadnú obrovské egyptské pyramídy, Sfinga a faraóni. No múmie neboli typické len pre Staroveký Egypt. Tradície mumifikácií môžeme nájsť v rôznych kultúrach po celom svete.

budhisticka-mumia

V zvláštnej sekte japonských Budhistov, nazývaných Šingon, existovala malá skupina mníchov, ktorí s mumifikáciou začali už počas svojho života. Tých, čo proces mumifikácie úspešne dokončili, potom nazývali Sokushinbutsu.

Všetko sa to začalo v Japonsku v 18. storočí počas obrovského hladomoru. Jeden šingonský mních sa, z asi iba jemu známemu dôvodu, rozhodol, že najlepšou cestou, ako sa vysporiadať s hladom bude, ak sa pochová zaživa. Tri roky nato hladomor skutočne skončil. Ostatní mnísi jeho telo vyhrabali a zistili, že bolo mumifikované. Toto bol moment, kedy pocítili, že najlepšie bude, ak sa aj oni nechajú mumifikovať. Okrem toho sa rozhodli proces mumifikácie zdokonaliť, a tak sa pustili do experimentovania a testovania rôznych postupov, čo napokon viedlo k úspešnému zavedeniu tohto procesu do praxe. A o tom, že to skutočne nebrali na ľahkú váhu svedčí aj fakt, že s celým procesom mumifikácie začínali už počas svojho života. V nasledujúcich riadkoch ponúkame postup mumifikácie šingonských mníchov v niekoľkých jednoduchých krokoch (skúšajte len na vlastnú zodpovednosť):

  1. Počas troch rokov nejedzte nič okrem orieškov a rôznych bobúľ. Táto diéta spôsobí, že stratíte množstvo tukov (a s tým súvisí aj výrazný úbytok doterajšej váhy), čo sa pre proces mumifikácie hodí.
  2. Počas ďalších troch rokov jedzte iba suchú kôru a korienky. Strava založená na týchto dvoch zložkách má za následok stratu množstva tekutín z tela, ktoré by mohli spôsobiť hnitie namiesto mumifikácie.
  3. Pite špeciálny čaj zo stromu urushi, ktorý obsahuje jedovaté látky. Takto spravíte svoje telo jedovatým pre baktérie.
  4. Pochovajte sa zaživa. Keď nadíde čas, zapečaťte svoje telo do kamennej hrobky. Tá by mala obsahovať bambusovú rúrku na prívod vzduchu a zvonček, ktorým budete oznamovať, že ešte stále žijete. Aspoň japonskí mnísi to tak robili. Ak ostatní mnísi nepočuli zvonenie, znamenalo to, že ich priateľ už nie je medzi živými.

Nanešťastie pre oddaných mníchov, tento protokol nefungoval na múmie tak dobre, ako by mal. Z veľkého množstva mníchov, ktorí sa pokúsili sami seba mumifikovať, sa to skutočne podarilo len hŕstke.

V 19. storočí postavila japonská vláda tieto praktiky mimo zákona.

______________

Autorka: Lenka Levarská

Zdroj: tofugu.com/japan/sokushinbutsu/

Obrázok: files.tofugu.com/articles/japan/2011-08-18-sokushinbutsu/shinnyokai-shonin.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.