Sparťania a ich krvilační homosexuáli

pracovna plochaBežný život v Sparte bol podriadený zákonom spoločnosti. Potreby jednotlivca neboli dôležité. K takémuto postoju boli Sparťania vedení odmalička. Všetko smerovalo k základnému poslaniu Sparťanov – vojenstvu. Aj v čase mieru sa dospelí muži neustále venovali vojenským cvičeniam všetkého druhu. Chod spoločnosti ovplyvňovali v každom smere potreby vojska. Tento spôsob života naplno odrážala aj výchova v Sparte. Členovia gerúzie posudzovali životaschopnosť každého narodeného dieťaťa. Slabé deti boli ponechané napospas osudu. Elitná spoločnosť ich odmietala a nemienila živiť.

Mladý Sparťan musel ovládať všetky atletické disciplíny a zaobchádzať zo zbraňami. Každý pripravený mladík predstúpil k záverečným skúškam dospelosti, medzi ktorými vynikalo najmä bičovanie pred oltárom bohyne Artemis. Po úspešnom splnení všetkých úloh bol chlapec uznaný za dospelého muža. Zaradili ho do oddielu 15 mužov, s ktorými na ťažení obýval jeden stan.

Neustály vojenský dril robil zo sparťanskej falangy v Grécku postrach. Muži z ostatných miest sa vojenstvu venovali nanajvýš jeden víkend v mesiaci. Oproti týmto občianskym armádam boli Sparťania profesionálni vojaci. Jednotlivé manévre falangy mal každý bežný Sparťan v krvi. Zlyhanie na bojovom poli sa prísne trestalo a bolo najväčšou hanbou.

nadobaSacred Band bola skupina elitných vojakov v Tébach. Zaujímavosťou je, že títo vojaci boli homosexuáli. Skupina sa vytvorila preto, aby sa uzemnená láska nikdy neporušovala a nikto sa nezahanbil v bitke pred svojím milencom. Tébsky vojvodca Epaminondas niekoľkokrát porazil Sparťanov (pri Leuktre r. 371 p.n.l. použil šikmý bojový šík) a zabezpečil svojmu mestu na jedno desaťročie vedúce postavenie v Grécku (r. 371 – 362 p.n.l.). V tom čase žil v Tébach ako rukojemník aj neskorší macedónsky kráľ Filip II., ktorý sa v roku 359 p.n.l. dostal k moci. Oboznámil svoj národ, dovtedy takmer nedotknutý gréckou civilizáciou (hoci príbuzný Grékom), s výdobytkami gréckeho vojenstva a pretvoril svoju krajinu, dovtedy roztrieštenú na rozličné autonómne kmeňové územia, na prísne riadený jednotný štát. Keď začal útočiť na Grécko a egejskú oblasť, dostal sa do konfliktu s gréckymi štátmi, nad ktorými získal prevahu víťazstvom pri Chaironei r. 338 p.n.l. Nakoniec si zaumienil, že si túto pozíciu upevní výpravou všetkých Grékov pod jeho velením proti slabnúcej Perzskej ríši. R. 336 p.n.l. ho však pri palácovom prevrate zavraždili. 

Autorka: Simona Sagová

Zdroj: historylearningsite.co.uk, sikyon.com, tabor-polokrvnych.blueforum.cz

Obrázky: sikyon.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.