Staré civilizácie: Amoriti

Magistra História by dnes rada nadviazala na článok Staré civilizácie: Kasiti. Tento staroveký ľud bol známy zo strednej babylonskej dynastie. No tí, ktorí urobili z Babylonie jednu z regionálnych mocností a dali svetu aj známeho panovníka Chammurapiho, boli Amoriti (resp. Amorejci). 

Amoriti

Základne fakty

Amoriti boli semitským národom, ktorý sa objavil v západnej Mezopotámii v 3. tisícročí pred naším letopočtom. V sumerštine boli známi ako Martu alebo Tidum a v Egypte ako Amar, čo znamená ľudia zo západu. Ich história pred dobou, odkedy začali obývať mestá ako Mari, Ebla a Babylon, je neznáma. Prvýkrát sa objavili ako kočovníci zo západu napadajúci vtedajšie štáty.

Rast moci Amoritov

Historik Van de Mierop a iní poukazujú na to, že pojem Amoriti sa nemusel pôvodne používať na označenie určitého etnika, ale označoval všetkých kočovných ľudí, ktorí ohrozovali stabilitu usadených komunít. A to aj vtedy, keď sa pojem Amoriti stal označením určitého národa. Postupne sa stávali čoraz silnejší, pretože získali viac území, čim bola ohrozená stabilita zavedených mestských štátov v regióne.

Veľkú hrozbu predstavovali najmä pre sumerské mestské štáty. Kráľ Šulgi zo sumerského mesta Ur postavil 250 kilometrový val, ktorý ich mal zadržať. Bol však príliš dlhý, aby bol natrvalo obsadený ľudskou posádkou a taktiež ho bolo možne obísť, čo s najväčšou pravdepodobnosťou robili aj Amoriti. Nájazdy Amoritov viedli k oslabeniu Uru, čo povzbudilo Elamitov. Vyplienenie Uru Elamitmi v roku 1750 pred naším letopočtom ukončilo obdobie sumerskej civilizácie, no prispeli k tomu aj nájazdy Amoritov a ich sťahovanie, čo podkopalo celkovú stabilitu v regióne.

Medzi rokmi 2000-1600 p.n.l. máme v Mezopotámii tzv. amoritské obdobie.

Amoriti a Biblia

Podľa niektorých učencov hrali v tomto bode histórie Amoriti kľúčovú úlohu vo vývoji svetovej kultúry. Kniha Genesis uvádza, že Térah (Abrahámov otec) vzal svojich príbuzných z Uru a odišiel do krajiny Haran. 

Térahova rodina nebola sumerská. Boli identifikovaní ako Amorejci, ktorých mezopotámska tradícia viní za pád Uru. William Hallo, profesor asýriológie na univerzite v Yale potvrdzuje, že tieto osoby na základe osobných mien boli označení ako Amoriti… Ukazuje sa, že nová skupina hovorila semitskou rečou, príbuznou neskoršej hebrejčine, aramejčine a feničtine. A čo viac, biblický opis podrobnosti, patriarchálnej kmeňovej organizácie, konvencií, rodinných štruktúr, dedičných zvykov, užívania pôdy, genealogických schém a zvyškov kočovného života majú bližšie k stručným dôkazom klinových záznamov ako neskoršie výmysly.

Podľa Biblie sú Amorejci predizraelskými obyvateľmi Kanaánu. Deuteronómium ich opisuje ako posledné zvyšky obrov, ktorí kedysi žili na Zemi. Kniha Jozue sa o nich zmieňuje ako o nepriateľoch Izraelitov zničených Jozuem. Ak má moderná veda pravdu v tom, že patriarchovia Izraela sú potomkami Amoritov, tak musí existovať dôvod, prečo si hebrejskí pisári dávali takú námahu, aby oddelili svoju vlastnú identitu od identity Amoritov. Predpokladá sa, že Térahova rodina si zachovala pôvodnú etnickú identitu – kultúru synov Izraela, ktorú preniesli do Kanaánu. Kniha Genezis rozpráva aj príbeh Jozefa, Jakubovho najmladšieho syna, ako sa dostal do Egypta, kde sa Izraeliti rozmnožili a neskôr boli Egypťanmi zotročení a z Egypta vyvedení Mojžišom… Tieto biblické príbehy zrejme slúžia na oddelenie národnej identity Izraelitov od ich skutočných predkov.

Doba Amoritov v Mezopotámii a Chammurapi

V nadväznosti na vyplienenie Uru v roku 1750 p.n.l. sa Amoriti spojili so sumerskou populáciou v južnej Mezopotámii. Žili v sýrskych mestách Mari (1900 p.n.l.) a Ebla (1800 p.n.l.). V Babylone vládli od roku 1984 p.n.l.. Amoritský kráľ Sin-Mubalit nastúpil na trón v Babylone v roku 1812 p.n.l. a vládol až do roku 1793 p.n.l., kedy abdikoval. Nahradil ho jeho syn Chammurapi (známy aj pod menom Ammurapi), ktorý vládol v rokoch 1792-1750 p.n.l.. Vláda amoritského kráľa v Babylone pred pádom Uru podporuje tvrdenie, že nie všetci Amoriti boli Amoritmi. Ako už bolo uvedené, termín bol používaný pomerne voľne a mohol odkazovať na nejaký kočovný kmeň na blízkom východe. Zdá sa, že babylonskí Amoriti boli pozitívne prijímaní v tomto regióne, kým mimobabylonskí boli naďalej zdrojom nestability. Babylonskí Amoriti, rovnako ako tí, ktorí obývali ďalšie mesta, uctievali sumerských bohov a zapisovali sumerské mýty a legendy.  Chammurapi rozšíril staré mesto Babylon a rozbehol niekoľko úspešných vojenských kampaní (v jednej z nich v roku 1761 p.n.l. zničil mesto Mari, ktoré súperilo z Babylonom). Vďaka tomu sa dostala oblasť od Mari po Ur pod babylonskú nadvládu a z Babylonu sa stalo centrum oblasti. Jeho ríša zaberala súčasnú Sýriu až k perzskému zálivu, čiže bol najsilnejším kráľom v Chammurapioblasti. Svojimi vojenskými, politickými a diplomatickými schopnosťami vytvorili z Babylonu najväčšie mesto na svete (tej doby, samozrejme). V mestách počas jeho doby vládli zhromaždenia zložené z príslušníkov aristokracie. Zachovalo sa aj babylonské príslovie z tej doby. Citát:

1: ,,Nechoď sa prizerať na zhromaždenie, nevkroč na to miesto sporov. Lebo práve pri spore sa môže stať, že ťa tvoj osud premôže. Potom sa z teba stane svedok ich rozporov a ako takého ťa zatiahnu do súdnych sporov, s ktorými nemáš vôbec nič spoločne.“

Ľudia sa delili na slobodných občanov, nevoľníkov (zviazaných s pôdou) a otrokov. Nevoľníci však boli chránení a aj otroci mali pomerne znesiteľné postavenie, čo v tej dobe nebolo zvykom. Mali určité občianske práva a mohli sa sobášiť aj s so slobodnými. V tej dobe vznikol aj známy zákonník nesúci Chammurapiho meno. Vytesaný bol na dioritovom stĺpe klinovým písmom. Objavili ho francúzski archeológovia v roku 1902. Zákony sa dotýkali všetkých aspektov života obyvateľov ríše, pokrýval občianske, trestné a obchodné právo. Poznal aj prezumpciu neviny. Dokonca chránil obyvateľov ríše aj pred pochybením vtedajších lekárov. Citát:

2: ,,Lekárovi, ktorý urobí veľký rez operačným nožom a zabije, či lekárovi, ktorý otvorí nádor operačným nožom a vyreže oko, budú odrezané obe ruky.“

Obchod a náboženstvo

V dobe najväčšej slávy starobabylonskej ríše sa veľmi darilo obchodu. Dovážali kameň, kvalitné drevo a drahokamy. Cín dovážali až z oblasti ležiacej v dnešnom Afganistane. Vyvážali tkané látky, kožený tovar, ozdoby a luxusné valčekové pečatidla. Amoriti uctievali viacero bohov, pôvodne bol ich hlavným bohom Amurru. Jeho spojenie s horami a jeho ženy s púšťou naznačuje, že môžu mať pôvod v sýrskej oblasti okolo hory Hermon, nie je to však dokázané. Za éry Chammurapiho sa stal hlavným bohom Marduk.

Pád Babylonskej ríše

Chammurapi nedokázal svoj talent odovzdať synovi a po jeho smrti sa začalo kráľovstvo rozpadať. Jeho syn Samas-Iluna (1749-1712 p.n.l.) nebol schopný pokračovať v politike svojho otca, ba ani brániť ríšu pred inváznymi silami jednotlivých národov (Chetiti, Asýrčania). Asýrčania začali s vpádmi ako prví a ľahko obsadili juh Babylonie. Chammurapiho dobytie Esnuany na severovýchode zrušilo nárazníkové pásmo a posunulo hranicu jeho ríše do kontaktu s kmeňmi, akými boli napr. Kasiti. Najväčšia rana prišla v roku 1595 pred naším letopočtom, keď chetitský panovník Mursili I. (1620-1590 p.n.l.) vyplienil Babylon, zmocnil sa chrámových pokladov a rozptýlil obyvateľstvo mesta. Kasiti nasledovali Chetitov pri obsadzovaní Babylonu a ich zas nasledovali Asýrčania. Amoritské obdobie v Mezopotámii skončilo v roku 1600 pred naším letopočtom. Vďaka semitským menám osôb je zrejmé, že Amoriti ďalej žili v tejto oblasti ako súčasť populácie. Ďalej predstavovali problém pre Novoasýrsku ríšu v období rokov 900-800 p.n.l.. Kto boli títo Amoriti, a či to boli skutoční Amoriti z hľadiska kultúry, tak to nie je jasné. V nadväznosti na úpadok Novoasýrskej ríše sa už v roku 600 p.n.l. ich meno v historických záznamoch nespomína. 

___________

Autor: Tomáš Karľa

Zdroje:

  1. ancient.eu/amorite/
  2. referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/22624/chammurapiho-zakony
  3. Brána Bohov – Vzostup a pád BABYLONU (Anton Gill) ISBN 978-80-7451-021-2

Citáty:

1,2:  Brána Bohov – Vzostup a pád BABYLONU (Anton Gill) ISBN 978-80-7451-021-2

 Obrázky: d5iam0kjo36nw.cloudfront.net/V01p529001.jpg

upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/a0/Votive_monument_to_Hammurabi_BM_22454_detail.png/230px-Votive_monument_to_Hammurabi_BM_22454_detail.png

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.