Staré civilizácie: Chetiti

V cykle Staré civilizácie ste si už mohli prečítať o Feničanoch, Asýrčanoch a Nabatejcoch. Ďalšou civilizáciou, na ktorú sa chceme zamerať, budú Chetiti, známi bojovníci a stratégovia.

chetiti

Poloha a pôvod

Chetiti patria medzi najstaršie indoeurópske národy. Na scéne sa objavili asi v 3. storočí pred našim letopočtom. Usadili sa v dnešnej Anatólii v Turecku, no neskôr sa im podarilo ovládnuť územia v Palestíne, Sýrii a podobne. Zmieňuje sa o nich napríklad aj biblická kniha Genezis.  

Vznik Chetitskej ríše a pomery v nej

Ako bolo zvykom v rannom staroveku, Chetiti najskôr vytvorili niekoľko mestských štátov. Tie sa v roku 1700 pred n. l. spojili a vytvorili jednotnú Chetitskú ríšu s hlavným mestom Chattušaš (Hattuşaş/Hattusa).

Obyvatelia sa venovali hlavne poľnohospodárstvu, ale aj hutníctvu (okrem bronzu vedeli pracovať aj so železom) a obchodu. V rámci trhov v ich mestách sa stretávali i s príslušníkmi ostatných národov. Obchodovali v strieborných šekeloch. Ceny boli prísne stanovené zákonom, ale využíval sa aj výmenný obchod. Poznáme tiež hodnotu niektorých komodít. Mulice sa zvykli predávať za 60 šekelov, ale napríklad hektár pôdy s viničom stal až 120 šekelov. Z toho vyplýva, že v ich spoločnosti bolo víno „nápojom bohatých„. Tí chudobnejší sa museli uspokojiť s pivom. Chudoba sa delina na slobodných a otrokov. Otroctvo tu však bolo pomerne mierne. Otroci mohli vlastniť pôdu, vstupovať do vojska a ich rodiny nesmeli byť nikdy násilne rozdelené. Taktiež mali právo disponovať osobným majetkom.

Na čele štátu stál kráľ, no nevládol absolutisticky, pretože sa opieral sa o Radu starších. Tá mala aj súdnu právomoc a mohla rušiť kráľove nariadenia. Za najvýznamnejšieho chetitského kráľa je považovaný Šippiluliumaš. Za jeho vlády dosiahla ríša skutočne gigantickú podobu. 

mapa chetiti

Chetitská ríša v čase najväčšieho rozmachu / kráľ Šuppiluliumaš (1350 – 1322 pred n.l.) a Mursili II. (1321 – 1295 pred n.l.). Mnoho klasických názvov miest bolo prevzatých zo zdrojov Chetitov, a preto nemusia byť preložené celkom správne (Lukka ako Lykie, Karkija ako Caria)

Vojenské umenie

Ako sme už v úvode spomínali, Chetiti vynikali najmä vo vojenskom umení a stratégii. V armáde sa opierali hlavne o bojové vozy. Niektorí odborníci im pripisujú využívanie primitívnych biologických zbraní, ako napríklad nahnanie nakazených hospodárskych zvierat do tábora nepriateľa.

Vojny viedli napr. s Churitskou ríšou (1350 p. n. l.), Sýriou, ale hlavne s Egyptom. Najznámejšia z nich je bitka pri Kádeši, ktorá sa odohrala začiatkom 13. storočia pred Kr. Proti sebe sa postavili Chetiti, ktorých viedol kráľ Muwatalliš a Egypťania pod vedením faraóna Ramzesa II. Tento stret je považovaný odborníkmi za prvú bitku, kde boli masívne nasadené bojové vozy. Na strane Chetitov bojovali aj sýrski spojenci.

Táto bitka je výnimočná aj tým, že sa tu ukážkovo predstavila sila propagandy. Egypt doma prezentoval svoje víťazstvo, no v skutočnosti vyhrali Chetiti, ktorí získali pod kontrolu sever Sýrie. Egyptu však ostala pod kontrolou vtedajšia Palestína. Zaujímavosťou je, že poznáme obe verzie mierovej zmluvy – chetitskú i egyptskú.

Náboženstvo a písmo

Chetiti verili vo viacerých bohov a kráľ plnil zároveň funkciu najvyššieho kňaza. Najvyšším bohom bol Kumarbi. Za boha počasia sa považoval Tarhun. Jeho manželkou bola Arinnitti, bohyňa slnka. Medzi ďalších patrili napríklad boh ohňa Agniš, bohyňa lovu Rutaš.

Používali klinové písmo, ktoré prebrali z Mezopotámie.

Pád ríše

Po roku 1200 pred n. l., kedy bola Chetitská ríša na vrchole, začal jej pomaly pád. Nakoniec, v roku 717 pred n. l., zanikla úplne. Presná príčina nie je jasná, ale predpokladá sa, že jej zánik súvisí s vpádom tzv. Morských národov. Chetiti však úplne nezmizli zo scény. Istý čas existovalo na severe Sýrie ešte niekoľko ich mestských štátov (Malatya, Karatepe, Karchemiš).   

Archeologické objavy

Chetitské dejiny máme pomerne presne zmapované, keďže v 20. storočí sa v meste Chattušaš podarilo nájsť archív s mnohými textami z tohto obdobia (asi 10.000 hlinených tabuliek). Archeológom, ktorý začal v tomto meste výskum, bol nemec Hugo Winkler. Písmo a jazyk Chetitov potom rozlúštil český orientalista Bedřich Hrozný. V súčasnosti je Chattušaš zapísaný v zozname UNESCO.

Autor: Tomáš Karľa

Zdroje:

1. Stratené civilizácie (Kolektív) ISBN 80-88983-39-8

2. Atlas Starověkeho Sveta (Margaret Oliphantová) ISBN 80-7161-052-6

3. egyptologie.cz

Obrázky: ataccdayton.org, ancient.eu

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.