Staré civilizácie: Góti

gotiV dnešnej časti cyklu Staré civilizácie si v krátkosti predstavíme jeden z najväčších germánskych kmeňov, ktorý sa zapísal do histórie aj ako jedna z príčin pádu mocného Ríma. Nech sa páči, Magistra História pozýva nahliadnuť na život Gótov. 

Pôvod a základná charakteristika

Pravlasť Gótov ležala v priestore medzi pobrežím Baltského mora a stepami juhovýchodnej Európy. Jedným z dôležitých vodítok pri určovaní ich pravlasti boli mohyly, pričom niekoľko z nich bolo objavených práve na pobreží Baltského mora. Góti sa delili na rôzne kmene. 

Grécky historik Herodotos ich stotožňoval so Skýtmi. To však mohlo byť spôsobené jeho sklonom inklinovať k širokým definíciám ľudí, ktorých považoval za barbarov, alebo len preto, že mnoho Gótov žilo na tradičných skýtskych územiach. Moderná veda striktne odmieta takéto zlučovanie.

Rímsky dejepisec Jordanes nám vo svojich záznamoch zanechal legendu, podľa ktorej vznikli Góti tak, že že pod vedením kráľa Beriga prešli na troch lodiach z južnej Škandinávie na južné pobrežie Baltu. Miestu, kde vystúpili, mali dať meno Gothiscandzan. Niektorí súčasní historici stotožňujú toto miesto s poľským Gdanskom. Jordanesove záznamy spomínajú aj veľké sťahovanie Gótov na juh pod vedením kráľa Filimera a nakoniec usadenie na pobreží Čierneho mora.

Góti v Strednej Európe

Prví z Gótov prenikli na územie strednej Európy pravdepodobne v rámci obchodu s jantárom. Na juh začali expandovať približne v 2. storočí nášho letopočtu. Expandovali trasou vedúcou pozdĺž Visly až na územie dnešnej Ukrajiny. Vtedy sa rozdelili na dve skupiny – kmene na východe Ostrogóti a kmene na západe Vizigóti

V priebehu 3. storočia sa uskutočnilo mnoho nájazdov Gótov na rímske provincie v malej Ázii a na balkánskom polostrove. To donútilo Rimanov evakuovať provinciu Daciu (dnešné Rumunsko). Čo motivovalo Gótov k invázii, nie je presne známe. Predpokladaná príčina je ale celková slabosť ríše. Jedna z teórii považuje za dôvod ich sťahovania na rímske územia tlak Hunov.

Neskôr sa začali Góti usádzať na rímskych územiach vďaka ochrane prisľúbenej cisárom Valensom. Aj keď veľa Gótov slúžilo v rímskej armáde, Rimania ich považovali za podradné bytosti. Zle zaobchádzanie zo strany rímskych úradníkov malo za následok ich povstania. Tieto vyvrcholili bitkou pri Adrianople (378), kde bol Valens zabitý a ríša sa z porážky už nikdy nespamätala.

Do boja proti Rímu sa zapojil aj neskorší vizigótsky kráľ Alarich I., pôvodne rímsky vojak (vládol 394-410 n. l.). Bojovať proti Rímu začal po ignorácii jeho sťažnosti na zlé zaobchádzanie s jeho ľuďmi. Okrem iného, v roku 410 viedol výpravu, v rámci ktorej bol vyplienený Rím. Tento príklad krásne ilustruje napätie, ktoré existovalo medzi Gótmi a Rimanmi. Aj keď Góti často bojovali za Rím (taktiež prijali rímsky spôsob života), nemali rovnaké postavenie ako rímski občania. Neskôr sa pod vedením Alarichovho nástupcu – Athaulfa usadili v južnom Francúzsku a dnešnom Španielsku, kde založili niekoľko kráľovstiev. Z území Francúzska boli neskôr vytlačení Frankami pod vedením Chlodvika (ten ich porazil v roku 507). Na území Španielska sa však ríša Vizigótov udržala až do roku 711, kedy začali arabské výboje.

Góti a Huni

Invázia Atilu, panovníka Hunov, rozdelila Gótov. Ostrogóti bojovali v službách Hunov, Vizigóti proti Hunom. V slávnej bitke na Katalunských poliach (451 n. l.), ktorá skončila porážkou Hunov pod vedením Atilu, bojovali Góti na oboch stranách

Koniec Gótov na Apeninskom polostrove

Za vlády kráľa Odoakera, prvého germánskeho vládcu na Apeninskom polostrove (433-493), sa Vizigótom darilo. Vizigóti si počas jeho vlády privlastnili tretinu pôdy. Neskôr vstúpil do hry Theodorich, ktorý bol vychovaný v Konštantínopole. Po čase sa mu podarilo ovládnuť ostrogótske územia na Balkáne a v Panónii. Plánoval zaútočiť aj na Konštantínopol, no nakoniec sa rozhodol odísť na západ. Zo začiatku vládol ako spoluvládca s Odoakerom, neskôr ho zavraždil (ako spojenec byzantského cisára Zenóna). Vládol samostatne, no autonómia kráľovstva Gótov vydržala iba do jeho smrti v roku 526. Po nej vypukli v krajine nepokoje, ktoré kulminovali v 2. gótskej vojne. Góti boli v Taliansku vedení ostrogótskym kráľom Baduilom (známejší ako Totila), ktorý bojoval proti silám východorímskej ríše vedeným generálom Belisariom.

Totila bol porazený v bitke pri Tagaine v roku 552, kde bol smrteľne zranený. Po jeho smrti bojovali Góti ďalej za nezávislosť od Byzantskej ríše, no v roku 553 boli v bitke pri Mons Lactarius definitívne porazení. Do roku 554 sa rozptýlili po celej severnej Európe a ich meno zaniklo.

Gótsky jazyk

Gótština je známa najmä vďaka misionárovi Ulfilovi, prekladateľovi Biblie z gréčtiny do gótčiny (rok 350 n. l.). Gótsky jazyk patril medzi germánske jazyky, ale zdá sa, že sa dosť líšil od iných germánskych jazykov používaných v tomto regióne.

________

Autor: Tomáš Karľa

Zdroje:

  1. Veľký Atlas Stratených Civilizácii (Kolektív) ISBN 80-06-01009-9
  2. britannica.com/topic/Goth
  3. ancient.eu/Goths/
  4. antickysvet.cz/

Obrázok: i1.ytimg.com/bg/47B-yaU6_G5_Mbu4u5T1TQ/default.jpg?app=bg&v=61ab8d

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.