Staré civilizácie: Ilýri

mapkaDnes pozýva Magistra História svojich čitateľov, prostredníctvom cyklu Staré civilizácie, na Balkánsky polostrov. Budeme sa zaoberať tým, ako to tu vyzeralo v staroveku, a teda ešte pred príchodom Slovanov.

Kto boli Ilýri

Ilýri sa usadili na Balkáne asi v 1. tisícročí pred našim letopočtom  a niekoľko z nich obývalo aj Apeninský polostrov. Nikdy netvorili jednotný národ, boli rozdelení na mnoho kmeňov. Medzi najznámejšie patrili Japodovia, Liburnovia, Dalmati, Messapovia, Kalábrovia, Autariati, Ardiéni, Labeati, Taulantiovia, Parthini, Dassaretovia a Dardanovia. Každý z nich mal radu starších a voleného vodcu. Jednotlivé kmene medzi sebou často bojovali. O ich živote vieme zo zmienok antických autorov. Písali o nich Ptolemaios, Pseudoscylacis, Appian Alexandrijský, ale aj známy grécky historik Herodotos.

Ilýrske územie

Pôvodným ilýrskym územím bola severozápadná časť Balkánskeho polostrova, no niektoré kmene žili aj na pobreží Jadranu a iné obývali Apeninský polostrov. Na vrchole svojej moci predĺžili Ilýri svoju hranicu od rieky Dunaj  k Jadranskému moru a od východu k planine Šár.

Život Ilýrov

Ilýri boli síce rozdelení na mnoho kmeňov, no silný náčelník mohol zjednotiť niekoľko z nich do kráľovstva. Ľudia vo vnútrozemí sa venovali poľnohospodárstvu, chovu dobytka a príslušníci kmeňa Pirustov vynikali v metalurgii. S mnohými národmi udržiavali obchodné styky, dovážali napr. jantár. Obchod s jantárom však neskôr upadol. Pravdepodobne preto prešli na obchodovanie s gréckymi kolóniami. Od Grékov vo veľkom nakupovali obilie a platili zaň striebrom. Ďalšími zdrojmi ich obživy bol rybolov, ale aj pirátstvo. K tomu využívali veľmi kvalitné loďstvo – rýchle dvojveslice. Poznáme tri typy ilýrskych sídiel:

a) hradiská (opevnené sídla na kopcoch)

b) obydlia v nížinách

c) kolové stavby

Mŕtvych pochovávali do mohýl. Neskôr sa u nich rozšíril aj žiarový spôsob pochovávania (asi od 6. storočia p.n.l.).

ilyrianska zena

Staré slonovinové dosky, ktoré boli nájdené v albánskom meste Durres, vypovedajú o tom, že ženy mali v starovekej Ilýrii rovnaké postavenie ako muži.

Rímska nadvláda

V 3. storočí p. n. l. vznikol na ilýrskom území silný štát s hlavným mestom Scodra (v súčasnosti Skadar – Albánsko). Jedným z jeho najvýznamnejších vladárov bol kráľ Agron (2. polovica 3. storočia p.n.l.), ktorý vďaka spojenectvu s Demetriom II. z Macedónie porazil Grékov z Aitólie. Zomrel náhle a keďže syn nemal patričný vek, jeho vdova Teuta vládla ako regentka. Za jej vlády sa rozšírilo pirátstvo. Rimania k nej najprv poslali vyjednávačov. Oboch dala zabiť. Rím nakoniec vyslal veľkú flotilu k brehom Jadranského mora. Teutino kráľovstvo ale nebolo zničené. Druhá výprava sem bola vyslaná v roku 219 pred naším letopočtom. Filip V. Macedónsky pomáhal svojim ilýrskym susedom. Začal vojnu, ktorá však skončila dobytím celého Balkánskeho polostrova Rimanmi. Kráľ posledného ilýrskeho kráľovstva Gentius sa v roku 168 p.n.l vzdal a toto územie sa stalo súčasťou provincie Illyricum. Tá sa rozprestierala od rieky Drilon (súčasný názov Drin – dnešné Albánsko) na juhu cez Istriu (dnešné Chorvátsko, Slovinsko) až k rieke Sava na severe. Neskôr, po rozšírení Rímskej ríše, bolo Illyricum ilyriansky bojovnikrozdelené medzi Dalmáciu a Panóniu.

Illyricum patrilo medzi najprosperujúcejšie oblasti Ríma. Prechádzala ním rímska cesta a jeho prístavy slúžili k obchodu medzi ríšou a východnou Európou. V tamojších baniach sa ťažili meď, striebro a asfalt. Známe bolo však aj ilýrske víno, ktoré sa spolu s olejom, syrom a rybami vyvážalo do Itálie.

Keďže Ilýri boli neľútostní bojovníci, Rimania vo veľkom využívali ich služby. Slúžili v rímskych légiách, ba dokonca aj v pretoriánskej garde. Niekoľko rímskych cisárov bolo ilýrskeho pôvodu (napríklad Claudius II. Gothicus, Aurelián, Dioklecián a Konštantín Veľký). Väčšina z nich bola vybraná ich vlastným vojskom a neskôr ich potvrdil senát.

V roku 395 n. l. bola Rímska ríša rozdelená a Ilýria sa na východ od Dunaja (súčasný centrálny Balkán) stala súčasťou Východorímskej ríše. Medzi 3. a 5. storočím n. l. bola zdevastovaná útokmi Vizigótov a Hunov. Slovania do tohto územia prišli v 6. storočí nášho letopočtu. 

Stopy po Ilýroch a ich potomkovia

Najznámejším archeologickým náleziskom ilýrskych pamiatok je mesto Gradiška v Bosne a Hercegovine. V Chorvátskom meste Jalzabeta sa našla ilýrska pohrebná mohyla. 

Ptolemaios radil k Ilýrom aj kmeň Albánov.  Tých väčšina súčasných vedcov stotožňuje s moderným albánskym národom.

________

Autor: Tomáš Karľa

Zdroje:

  1. Veľký Atlas Stratených Civilizácii (Kolektív) ISBN 80-06-01009-9
  2. britannica.com/
  3. chorvatsko.cz/tema/ilyrove.html

Obrázky: babaev.tripod.com/tree/balkan1.gif

ancient-origins.net/sites/default/files/field/image/Illyrian-women.jpg

channelalbania.files.wordpress.com/2013/03/illyrian_albanian3.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.