Sudetendeutsche Partei a jej spolupráca s Treťou ríšou

sdpMagazín Magistra História predstaví v tomto článku nemeckú politickú stranu Sudetendeutsche Partei, ktorá spolupracovala s Treťou ríšou, pričom fungovala na českej strane republiky. Vďaka jej existencii sa podarilo Hitlerovi rozvrátiť situáciu v ČSR smerom zvnútra.

Vznik strany

Sudetendeutsche Partei (SdP), Sudetonemecká strana, vznikla v októbri 1933 pod vedením Konrada Henleina, a to v období, keď bol Adolf Hitler pri moci takmer deväť mesiacov, čo výrazne predurčilo jej charakter. Tlačovým orgánom bol Die Zeit. Do roku 1935 fungovala pod názvom Sudetendeutsche Heimatfront, Sudetonemecký vlastenecký front. Pri jej založení vydal Henlein prevolanie: Všetkým Sudetským Nemcom!

Spolupráca s Hitlerom

Toto gesto jasne naznačovalo, že Henlein si za úlohu stanovil zjednotiť všetkých sudetských Nemcov, presne tak ako to určoval Adolf Hitler. Z čoho vyplývalo, že ostatné nemecké strany orientované aktivisticky sa buď mali zjednotiť s SdP a podporovať túto stranu v činnosti, alebo zaniknúť. Cieľom Adolfa Hitlera sa stalo utvoriť v ČSR iba jednu nemeckú stranu, s ktorou by ľahko kooperoval alebo ju ovládal. Čo prezentoval zástupcom nemeckých menšín, keď sa dostal k moci? „Nemáte konať podľa vlastného uvažovania, ale máte plniť rozkazy. Čo sa vám môže zdať dôležité, z hľadiska vyššieho princípu môže byť škodlivé. Nie vy budete určovať, čo máte robiť. Preto od vás žiadam predovšetkým slepú poslušnosť. Nie vždy vám budem môcť vysvetliť, čo hodlám podniknúť.“

Čo sa týkalo samotnej strany, okrem Henleina tu pôsobil jeho zástupca, ktorý bol zároveň zodpovedný za propagandu. Bol ním Karl Frank, redaktor Walter Brand, právnik Fritz Kőlner a vedúci tlačovej a informačnej kancelárie Wilhelm Sebekovsky. Strana tvrdila, že je hnutím zdola, vďaka ktorému chce zjednotiť nemecké strany v Česku.

Príprava na voľby

Ešte pred voľbami v roku 1935 sa snažila udržiavať kontakty s aktivistickými stranami. Henlein sa stretol s ministrom Franzom Spinom, ktorý zastupoval Zväz poľnohospodárov a spoločne si vymedzili sféry vplyvu. Henlein zároveň sľúbil, že pre svoju stranu nebude získavať živnostníkov, obchodníkov a roľníkov. To samozrejme nedodržal, pretože jeho strana sa vo svojom programe snažila osloviť široké spektrum voličov.

Posledným dôležitým krokom, ktorý urobil pred voľbami, bolo jeho vystúpenie v Českej Lípe (rok 1934). Tu odsúdil nacionálny socializmus a spolu so svojou stranou sa hrdo prihlásil k demokratickej štátnej forme ČSR. Samozrejme, že z jeho strany šlo iba o pretvárku, pretože ešte v tom istom roku sa dal oficiálne zvoliť za vodcu strany, Fűhrera. A napokon treba dodať, že Nemecko v tom období finančne podporovalo jeho predvolebnú kampaň. Aj vďaka týmto okolnostiam strana vo voľbách roku 1935 vyhrala. Získala 44 poslaneckých mandátov, čím sa stala druhou najsilnejšou stranou v ČSR.

Úspešná propaganda

SdP vďaka tomu postupne vytlačila z politického diania ostatné nemecké strany pôsobiace v ČSR a zároveň začala viesť činnosť, ktorá vyvrcholila mníchovskými udalosťami. Strana od roku 1935 poukazovala na zlé až kritické postavenie sudetských Nemcov v republike. Vďaka propagačnej činnosti SdP sa táto problematika rýchlo šírila do Švajčiarska, Nemecka či do Veľkej Británie. Hitler v spolupráci s Henleinom si uvedomoval, že ak chce Nemecko získať sudetské oblasti, z vnútropolitickej záležitosti sa musí stať medzinárodný problém, k čomu vďaka propagande aj dochádzalo.

V strane došlo v roku 1936 k vnútornej kríze. Nacisti z Nemecka síce do strany prenikali, ale ešte ju úplne neovládali, pretože v jej vedení bola skupina Kameradschaftsbundu, na čele s Walterom Brandom. V Berlíne došlo k jednaniu s Henleinom, ktorý sa napokon pre podporu nacistov vzdal spolupráci s Brandom, čím ho prakticky potopil.

Hitlerove rady

Ako sa zdalo, SdP bola vo svojej politike úspešná, pretože už v marci 1938 pohltila Zväz poľnohospodárovNemeckú kresťansko-sociálnu stranu. Už 28. marca 1938 došlo k tajnej porade medzi Henleinom a Frankom s Hitlerom a Ribbentropom, kde im bolo určené, aby stále žiadali viac, čo sa prejavilo v nasledujúcom období.

henlein a hitler

Adolf Hitler a Konrad Henlein

Henleinova strana sa nezastavila, pristúpila k ďalším radikálnym krokom. V apríli 1938 na zjazde SdP v Karlových Varoch boli predložené ďalšie požiadavky k neutíchajúcej situácii, ktorá sa mala dotýkať zlého postavenia sudetských Nemcov. „1. Vytvoriť stav úplnej rovnoprávnosti a rovnocennosti nemeckej národnostnej skupiny s českým národom. 2. Uznať nemeckú národnostnú skupinu ako právnickú osobu, ktorá by si mohla chrániť toto rovnoprávne postavenie v štáte. 3. Určiť a uznať priestor obývaný sudetskými Nemcami. 4. Vybudovať nemeckú samosprávu v sudetonemeckom priestore na všetkých úsekoch verejného života. 5. Prijať zákonné ochranné opatrenia pre tých nemeckých štátnych príslušníkov, ktorí žijú mimo uzatvoreného sudetonemeckého priestoru. 6. Odstrániť krivdy, ktoré boli sudetským Nemcom spôsobené od roku 1918. 7. Uznať a uviesť do života zásadu: na nemeckom území nemeckí verejní zamestnanci. 8. Zabezpečiť úplnú slobodu priznávať sa k nemeckému ľudu a k nemeckému svetonázoru.“

Henlein očividne preháňal, pretože sudetskí Nemci v danom období neboli nijako etnicky ponižovaní. A ak sa ich životné podmienky zhoršili, súviselo to aj so zahraničnou situáciou. V 30. rokoch totižto Veľká hospodárska kríza naplno dorazila do Európy. Henlein takisto povedal: „Ak československí štátnici chcú naozaj nadviazať priateľské vzťahy s Nemeckom, potom je nevyhnutné urobiť toto: 1. Revidovať pomýlený český dejinný mýtus. 2. Revidovať nešťastný názor, že úlohou českého národa je byť baštou proti tzv. tlaku na východ. 3. Vzdať sa tej zahranično-politickej orientácie, ktorá zaviedla český národ medzi nepriateľov nemeckého národa. Český národ si musí uvedomiť, že úprava jeho vzťahov k veľkonemeckej ríši nie je možná bez úpravy vzťahov k nemeckej menšine.“

Všetky tieto aktivity viedli k tomu, že Veľká Británia vyslala lorda W. Runcimana, aby získal informácie o postavení Nemcov v ČSR. Už v septembri začal Adolf Hitler stupňovať svoje nároky na Sudety, najprv mali byť autonómne, a potom požadoval ich pripojenie k Nemecku.

V domácej politike boli uskutočňované ústupky voči požiadavkám SdP. Beneš vytvoril plán, podľa ktorého mala fungovať samospráva žúp, podľa zohľadneného národnostného zloženia obyvateľstva, ale s tým Henlein nesúhlasil, preto Beneš vypracoval štvrtý plán, kde hovorí o samospráve a akceptovaní všetkých karlovarských bodov. Vláda schválila plán 5. septembra 1938. Zámienkou neprijať túto dohodu, či už Henleinom alebo samotným Hitlerom, bol zásah proti demonštrujúcim Henleinovcom v Ostrave (7. septembra v roku 1938). Henlein a Frank odmietli rokovať a dožadovali sa včlenenia nemeckých oblastí do Nemecka. Pre tento nátlak došlo k rozpusteniu SdP (16. septembra 1939), no príliš neskoro.

Za tieto snahy bol Henlein odmenený v podobe funkcie ríšskeho komisára pre obsadené územie Čiech a Moravy. Odmenu si zaslúžil, nakoľko Tretej ríši sa vďake spolupráci s jeho stranou napokon podarilo získať sudetské oblasti, o čom rozhodla Mníchovská dohoda.

_________

Autorka: Veronika Dziaková

Použitá literatúra:

GABZDILOVÁ-OLEJNÍKOVÁ, Soňa – OLEJNÍK, Milan. Karpatskí Nemci na Slovensku od II. svetovej vojny do roku 1953. Bratislava: Spoločenskovedný ústav, 2004.

KOVÁČ, Dušan. Národnostné menšiny na križovatke medzi vnútornou a zahraničnou politikou. In Haraksim, Ľudivít (ed.). Národnosti na Slovensku. Bratislava: Veda, 1993.

LETZ, Róbert. Slovenské dejiny IV. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2010.

NIŽŇANSKÝ, Eduard et al. Kto bol kto za I. ČSR. Bratislava: Q111, 1993.

OLIVOVÁ, Věra. Dejiny Československa IV. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1967.

Obrázky: img.radio.cz/pictures/vlajky/sdp.gif

dhm.de/fileadmin/medien/lemo/images/ba010139.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.