Tajné spoločenstvá v 18. storočí

18. storočie prinieslo so sebou značnú zmenu práve vďaka racionalizmu. Vieru v nadprirodzenosť vystriedal triezvy pohľad, ktorý sa úzko prepájal na vedu. Na druhej strane tu boli aj odporcovia racionálneho vnímania, ktorým sa táto zmena nepozdávala a ostali i naďalej verní starým pomerom. Z toho dôvodu sa začali postupne zakladať slobodomurárske spoločnosti, ktoré boli pre mnohých rovnako tajomné, ale i obávané ako viera v čarodejníctvo v 17. storočí.

slobodomurari

Slobodomurárske spoločenstvá

Základom slobodomurárskych spoločenstiev bola ich tajnosť. Svoj pôvod neraz spájali so starovekým svetom, a tým sa snažili priniesť do vnímania slobodomurárstva isté tajomno, čo čiastočne prevzali od rosenkruciánov.

Ak sa človek stal súčasťou slobodomurárskeho spoločenstva, mohlo sa mu tu podariť získať jednu z troch funkcií. Bol to nový tovariš, riadny remeselník a najvyššie sa nachádzal majster slobodomurár.

Slobodomurárstvo zaznamenalo rýchly rozvoj a veľmi rýchlo sa rozšírilo z Európy až do Ameriky. Svojím tajomnom a mystikou postupne zaujali práve tých, ktorých lákal okultizmus. Jedným z majstrov slobodomurárov bol William Stukeley. Ten sa zaujímal o druidov a snažil sa obnoviť poznatky, ktoré si medzi sebou odovzdávali druidi po generácie. Slobodomurárstvo ho zaujalo z toho dôvodu, že predpokladal, že sa v ňom ukrývali poznatky starých národov.

Stukeley sa narodil v roku 1687, pôsobil ako duchovný, ale i lekár a archeológ. Bol členom Kráľovskej spoločnosti, a pretože sa hlbšie zaoberal archeológiou, stal sa zakladateľom Kráľovskej archeologickej spoločnosti. Následne začal skúmať Stonehenge a Avebury, pričom potom o oboch miestach vydal dve knihy v 40. rokoch 18. storočia. Obe miesta nazval chrámami britských druidov. Nakoľko ho druidi inšpirovali po celý život, jeho priatelia ho volali arcidruid.

Stukley sa priklonil k slobodomurárstvu tak ako mnohí iní, z dôvodu obavy, že racionálne zmýšľanie položí na kolená dovtedajšiu vieru v Boha. Snažil sa v druidoch nájsť možnosť ako opätovne obnoviť silnú vieru v Boha. Okrem toho začal čerpať aj z rímskeho polyteizmu, pretože viera vo viacerých bohov pre neho predstavovala väčšiu istotu ako racionálne zmýšľanie.

Vatikán nebol s činnosťou slobodomurárskych spoločností spokojný. Ich činnosť považoval za podvratnú. Tým, že Vatikán slobodomurárstvo zakázal, bolo stále lákavejšie, a to najmä pre tých, ktorí sa slobodomurárstvo snažili spojiť s okultizmom.

_____________

Autorka: Veronika Dziaková

ZdrojCAVENDISH, Richard. Dějiny magie. Praha: Nakladetalství XYZ, 2008, s. 311. ISBN 9788073880729.

Obrázok: img1.rnkr-static.com/list_img_v2/2532/1002532/870/famous-freemasons-list-u2.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.