Tajomné historické postavy: Alexander Veľký

busta

Busta mladého Alexandra z helenistického obdobia; Britské múzeum

Alexander Veľký (356 p.n.l.-323 p.n.l.) je na celom svete známy ako geniálny vojvodca, ktorému sa podarilo vytvoriť jednu z najväčších ríš v dejinách ľudstva. Jeho posmrtné telo sa stalo jednou z najuctievanejších relikvií antického sveta. Ku kráľovskej svätyni, v ktorej bolo uložené, prichádzali pútnici aj najmocnejší cisári. V prvej polovici 1. tisícročia však toto slávne a významné miesto zmizlo. Spoločne s tým sa otvorila aj jedna z najväčších záhad ľudských dejín. Vydajte sa s nami na pátranie po tom, čo sa stalo s telom Alexandra Veľkého a aký osud postihol jeho hrobku.

Impérium po smrti Alexandra Veľkého

Keď v roku 323 p.n.l. Alexander navždy opustil tento svet (ako 33-ročný), zanechal po sebe impérium, jednu z najväčších ríš všetkých dôb. Po jeho smrti však nastal zmätok, keďže chýbal konkrétny nástupca a na pozíciu vládcu sa tlačili všetci Alexandrovi generáli. To si dobre uvedomoval aj generál Ptolemaios (367 p.n.l.-283 p.n.l.), ktorý chcel svoje právo na vládnutie po Alexandrovi posilniť držaním jeho tela.

Bezprostredne po skone Alexandra Veľkého sa tak jeho pozostatky ocitli v egyptskom meste, ktoré on sám založil, a teda v Alexandrii. Tá sa rýchlo rozvíjala ako jedno z hlavných miest vtedajšieho sveta a v jej centre stálo mauzóleum s pozostatkami Alexandra Veľkého, ktoré bolo nielen kultúrnou pamiatkou, ale zároveň aj symbolom moci. Jeho dôležitosť pretrvávala aj po tom, čo Egypt stratil nezávislosť pod rozpínajúcou sa Rímskou ríšou. Aj mnohí významní Rimania sa prišli pokloniť telu Alexandra Veľkého, medzi inými aj prvý rímsky cisár, Octavianus Augustus (63 p.n.l.-14 n.l.).

Alexandrova hrobka v Alexandrii

Archeológovia však v egyptskom meste doteraz nenašli nálezy potvrdzujúce existenciu hrobky Alexandra Veľkého. Vyzerá to totiž tak, že sa jeho mauzóleum stratilo a dodnes ho nikto nenašiel. V dnešnej modernej Alexandrii, obrovskej metropole, sa vedú vykopávky oveľa ťažšie ako v minulosti, vedci sa však nevzdávajú.

Hoci archeologické dôkazy chýbajú, nachádzame viaceré zmienky v antických textoch, v ktorých sú výpovede ľudí, ktorí Alexandrov hrob v Alexandrii skutočne navštívili a videli na vlastné oči. V druhej polovici 3. storočia n.l. sa však po svedeckých výpovediach akoby zľahla zem. Toto obdobie je pre Rímsku ríšu kritické, ničí ju totiž ekonomická kríza, ako aj zlá správa provincií, pod tlakom čoho sa začína pomaly rozpadať. To využili mnohí nespokojní občania vedúci nepokoje, hlavne vo východnej časti ríše, neďaleko egyptskej Alexandrie.

Jedno rebelské povstanie viedla napríklad kráľovná sýrskeho Palmýru Zenobia (240-275 n.l.), ktorej sa podarilo ovládnuť Egypt, kde následne vypuklo povstanie na jej podporu. Tunajšia rímska posádka ho nezastavila, prichádzajúcim rímskym posilám sa ju však neskôr podarilo zajať a znovunastoliť poriadok. Ten však netrval dlho, už o 30 rokov neskôr sa tu totiž odohralo ďalšie povstanie vedené miestnymi vzbúrencami. Rebéliu potlačil rímsky cisár Dioklecián (244-313), ktorý nechal Alexandriu obliehať. Mesto bolo výrazne zničené. 

Koniec zmienok o Alexandrovej hrobke a duchovné zmeny v Alexandrii

Veľká časť Alexandrie bola teda zničená v dôsledku desaťročí občianskych vojen, invázií a nepokojov. Práve v tejto dobe sa úplne stráca väčšina priamych svedectiev o hrobke Alexandra Veľkého. Niektorí historici sú preto toho názoru, že mauzóleum bolo zničené a počas anarchie jednoducho zmizlo z povrchu zemského.

Úplne poslednú zmienku o hrobke nachádzame v texte historika Liobana z Antiochie (rok 390), ktorý píše o tom, že telo Alexandra Veľkého bolo skutočne vystavené v Alexandrii. Koncom 4. storočia sa zmienky vytrácajú aj z toho dôvodu, že v tomto období došlo k prevratu v duchovnej sfére. V Grécku, Egypte a v Ríme sa dovtedy verilo v množstvo bohov, keď však rímsky cisár Konštantín I. (272-337) prestúpil na kresťanskú vieru, začal v Rímskej ríši presadzovať kresťanstvo, aby sa tak stalo oficiálnym náboženstvom jeho štátu.

Práve nástup kresťanstva mohol zrejme úzko súvisieť aj so záhadou Alexandrovej hrobky. Postava veľkého dobyvateľa, ktorý bol už 600 rokov po smrti, predstavuje pre nasledovníkov Krista značné nebezpečenstvo. Počas svojho života bol Alexander generál, vojvodca a stratég, po smrti sa však jeho meno a telo začalo uctievať, ako keby bol pohanským bohom.

Kresťanstvo začína vystupovať proti polyteistickým náboženstvám

V 4. storočí dochádza k zásadnému zlomu – kresťanstvo neoblomne hlása, že existuje len jeden Boh, a tak sa neodvratne dostáva do konfliktu s pohanskými náboženstvami. Rímsky cisár Theodosius I. (347-395) vydal koncom 4. storočia viaceré nariadenia zakazujúce pohanské sviatky či veštenie budúcnosti zo zvieracích vnútorností. Nechal tiež uzatvoriť pohanské chrámy. Ku skoncovaniu so všetkým pohanským mali prispieť aj mnísi a biskupi.

Chrámy zasvätené pohanským bohom mali teda kresťania zatvoriť, mnohí však zašli ešte ďalej. Ničili sochy, hieroglyfy a všetko ostatné súvisiace s pohanskou vierou. Stret kresťanov a pohanov badať aj v Alexandrii. V roku 392 tu kresťania zničili napríklad jednu z najvýznamnejších svätýň mesta, Serapeum. Predpokladá sa, že niečo podobné sa mohlo stať aj s hrobkou Alexandra Veľkého a všetkými ostatnými hrobkami zasvätenými polyteistickým bohom, za ktorého bol aj samotný Alexander považovaný.

Objavujú sa záznamy o hrobke svätého Mareka

Po roku 390 nenachádzame ani jedinú zmienku o hrobe Alexandra Veľkého. Niektorí historici sú však presvedčení, že tu príbeh nekončí. Krátko po tom, ako zmizli záznamy o Alexandrovej hrobke, sa vynorili zmienky o hrobke kresťanského mučeníka Svätého Mareka, žijúceho v Alexandrii v priebehu 1. storočia nášho letopočtu. V roku 392 cirkevný spisovateľ a učenec sv. Hieronym (347-420), píšuci o živote slávnych a svätých, ako prvý zaznamenáva fakt, že v Alexandrii je pochovaný svätý Marek.

Je to úplne prvá zmienka o hrobe svätca, hoci od jeho smrti v tom čase uplynulo už takmer 350 rokov. Aj Svätý Marek, aj Alexander Veľký sú s Alexandriou úzko spojení, prvý mesto založil (nesie aj jeho meno) a druhý priniesol do Alexandrie kresťanstvo, stal sa teda tunajším najvyšším predstaviteľom kresťanskej cirkvi. Objavuje sa tiež zhoda v umiestnení oboch hrobiek, podľa záznamov totiž obe stáli na križovatke v strede mesta, na hlavnom dopravnom ťahu, ktorý Alexandriou viedol.

Alexander Veľký

Časť mozaiky: Alexander bojujúci s perzským kráľom Dáriom III. (Národné archeologické múzeum; Neapol)

Radikálna teória o spojení hrobky Alexandra Veľkého s hrobkou svätého Mareka

Vyzerá to tak, ako keby Marekova hrobka vyrástla namiesto Alexandrovej, a tak sa stala opäť ústrednou svätyňou Alexandrie. Je skutočne možné, že sa jedná o jednu a tú istú budovu, premenovávanie a zmena pohanských chrámov na kresťanské boli totiž v tých časoch úplne bežné. Z pohanských chrámov sa často stávali kresťanské kostoly a baziliky. Alexandrove telo sa tak podľa všetkého stratilo hneď po tom, čo v Alexandrii vyrástla hrobka sv. Mareka. Existuje dokonca aj radikálna teória, podľa ktorej sa mohli použiť rovnaké telesné pozostatky a jednoducho sa len prehlásilo, že patria v skutočnosti niekomu inému.

Po tom, čo začala na východe prevládať nadvláda moslimov, kresťania sa od nich snažili získať svoje posvätné miesta a relikvie späť, za týmto účelom neskôr viedli aj krížové výpravy. Benátky boli kľúčovou politickou a ekonomickou silou v Európe. Patrónom tohto mesta bol práve svätý Marek, pričom lev (ako jeho symbol) je k videniu po celých Benátkach. Benátčania chceli získať telo svojho svätého späť, to sa však nachádzalo v rukách moslimov, v egyptskej Alexandrii. 

V roku 828 skupinka benátskych kupcov nejakým spôsobom získala telesné pozostatky svätého Mareka a vydala sa s nimi späť do Benátok. Celý výjav je pritom zobrazený priamo na mozaike v Bazilike svätého Marka v Benátkach. Podľa neho museli benátski kupci Tribunus a Rusticus vymyslieť nejaký trik, aby sa s telom ľahko dostali cez islamských colníkov. Uložili ho preto do koša a prekryli bravčovým mäsom, ktorého pach vyvoláva u moslimov odpor. Moslimovia nechali benátskych kupcov prejsť a tí mohli dopraviť pozostatky svätého Marka do Benátok, kde ich uložili práve do benátskej baziliky.

Ak by boli tvrdenia niektorých historikov pravdivé, znamenalo by to, že telo uložené v Bazilike svätého Marka v Benátkach v skutočnosti nepatrí kresťanskému mučeníkovi sv. Marekovi, ale pohanskému kráľovi Alexandrovi Veľkému, ktorého sláva mu priniesla božské pocty. Okrem tejto vskutku kontroverznej teórie však existuje aj množstvo ďalších domnienok a v zásade žiadnu z nich nemožno zamietnuť bez dostatočného počtu presvedčivých dôkazov.

O ďalších zaujímavých (a najmä tajomných) postavách sa môžete dočítať TU

___________________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Záhadné postavy dejín – Alexander Veľký

Obrázky:

upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/cb/AlexanderTheGreat_Bust.jpg/220px-AlexanderTheGreat_Bust.jpg

upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e1/Alexander_the_Great_mosaic.jpg/1280px-Alexander_the_Great_mosaic.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.