Tajomné historické postavy: Kleopatra

egyptska faraonkaV prípade, že ste si zamilovali náš cyklus Tajomné historické postavy, dnes ponúkame pokračovanie, ktorého hlavnou postavou bude kultová a všeobecne známa egyptská diva. Táto silná vládkyňa bola poslednou z dlhej línie faraónov vládnucich v starobylej ríši. Aj vyše 2000 rokov po svojej smrti fascinuje. Jej ľúbostný život inšpiroval vznik mnohých obrazov, divadelných hier či filmov, okrem iných sa mu vo svojich prácach venoval  aj spisovateľský velikán William Shakespeare (1564-1616). Nech sa páči, Magistra História predstavuje božskú Kleopatru. 

Zrodená k jedinečnosti

V búrlivých časoch nepokojov a občianskych vojen sa práve Kleopatre (69 -30 p.n.l.) podarilo okúzliť a získať si na svoju stranu najvplyvnejších mužov mocnej Rímskej ríše, najskôr Gaia Iulia Caesara (100-44 p.n.l.) a neskôr Marca Antonia (83 -30 p.n.l.). Ako to však dosiahla a ako mohla vzdorovať smrti tak dlho v krutom svete mužov? Tajomstvo jej úspechov muselo spočívať nielen vo vojenskej sile, ale aj v neobyčajne obyčajnom sexuálnom zvádzaní. Prečítajte si o tom, ako sa historici súčasnosti snažili vypátrať pravdu o tejto záhadnej postave dejín. Kleopatra sa narodila v roku 69 p.n.l. (ako najstaršia dcéra vládnucej dynastie Ptolemaiovcov). Táto dynastia bola pomenovaná po Grékovi Ptolemaiovi (367 -283 p.n.l.), ktorý sa v Egypte usadil po smrti Alexandra Veľkého (356-323 p.n.l.), macedónskeho vojdvodcu, ktorý v roku 332 p.n.l. dobyl Egypt. Po Alexandrovej smrti sa Ptolemaios chopil vlády v krajine ako jeden z vrchných veliteľov. V roku 305 p.n.l. prijal kráľovský titul a založil ptolemaiovskú dynastiu (vládnucu v Egypte ďalšie tri storočia). Keď mala Kleopatra 18 rokov, jej otec, faraón Ptolemaios XII. (117-51 p.n.l.), zomrel a ona nastúpila ako najstaršie dieťa na trón. Stala sa faraónkou, a teda Kleopatrou VII., keďže pred ňou už bolo na tróne 6 kráľovien rovnakého mena. Začala vládnuť po boku svojho 10-ročného brata Ptolemaia XIII. (61/62-47 p.n.l.) v absolútnom spojení, pričom podobný súrodenecký zväzok bol v tom čase v Egypte úplne bežný, keďže to bol spôsob, ako zachovať v kráľovskej rodine pokračovanie božskej krvi. Už niekoľko desaťročí sa však zmietala Ptolemaiovská dynastia vo vnútorných bojoch, v ktorých boli vzájomné zrady a vraždy na dennom poriadku. Jej otec bol iba jedným z nemnohých panovníkov tej doby, ktorý nebol zavraždený. Bezprostredné nebezpečenstvo hrozilo ale tiež od jednej z najrozpínavejších ríš v dejinách ľudstva, Rímskeho impéria.

Rímsky vplyv

Ctižiadostiví Rimania ovládali Stredozemie a vďaka výpadom rozšírili svoju civilizáciu ďaleko na západ i východ. Zatiaľ však neovládli celý Egypt, podrobili si len niektoré okrajové časti. Aj tak sa ale krajina dostávala stále viac do sféry rímskeho vplyvu. Rím ovládal Egypt predovšetkým finančne, keďže faraóni vládnuci pred Kleopatrou si z rímskych pokladníc požičiavali množstvo peňazí na financovanie svojich vnútorných bojov o moc. Egypt však nebol ani zďaleka chudobnou krajinou a jeho bohatstvo spočívalo predovšetkým v obrovských zásobách obilia. Rímska ríša potrebovala zaistiť spokojnosť svojho rozrastajúceho sa obyvateľstva spotrebujúceho čoraz viac jedla. Egypt mal tiež oproti iným územiam, ktoré Rimania získali alebo chceli získať, špecifické postavenie. Dlho nefiguroval ako rímska provincia, na to by totiž Rím musel na miesto egyptského faraóna dosadiť svojho správcu, ten by sa však s pomocou bohatstva, ktorým Egypt disponoval, mohol neskôr postaviť proti samotnému Rímu. Zdalo sa teda, že dočasné najlepšie riešenie bude udržať na tróne tunajšieho panovníka, miestneho vládcu, ktorý je zároveň rímskym vazalom. Tým sa stal aj Kleopatrin brat Ptolemaios XIII. Podobná situácia síce fungovala, no vytvárala len krehký mier a toto spojenectvo sa mohlo kedykoľvek rozpadnúť. V rímskom Senáte prevládali tiež hlasy požadujúce, aby Rím definitívne ovládol Egypt.

Paktovanie s Caesarom

Tri roky od začiatku vlády Kleopatry a jej brata dostal rímsky vládca Iulius Caesar zámienku, ktorú k získaniu Egypta potreboval. Ptolemaiovi radcovia vyvolali medzi egyptskou panovníckou dvojicou nezhody, Kleopatra bola vyhnaná z dvora a nútená ujsť do exilu. Caesar teda pod zdanlivou zámienkou vyjednávania medzi oboma súrodencami doviedol do Egypta svoje vojská. Jedinou nádejou, aby sa mohla Kleopatra vrátiť na trón, bolo získanie si Caesara na svoju stranu. Mocnému vojvodcovi však nemohla mladá panovníčka ponúknuť nič také, čo by si nemohol vziať sám. Prirodzene, okrem jediného, a teda seba samej. Podľa známej legendy sa Kleopatra nechala zabaliť do koberca, aby sa s Caesarom stretla. Grécky historik Plútarchos (125-45 p.n.l.) vo svojom diele zaznamenal, že Caesar zostal očarený jej dôvtipom a uchvátený jej krásou. Zostal teda v egyptskej Alexandrii a nechal sa vtiahnuť do občianskej vojny medzi Kleopatrou a jej bratom. Tým sa nielen vystavil veľkému fyzickému nebezpečenstvu, ale tiež sa stal priamym účastníkom mocenského stretu, keď sa jeho vojsko spojilo s egyptskou armádou. Kleopatrin brat Ptolemaios zomrel. Namiesto toho, aby sa vlády ujal Caesar sám, vrátil ju do rúk Kleopatry, ktorá mala tentokrát vládnuť po boku ďalšieho brata, Ptolemaia XIV. (60/59-44 p.n.l.). Faraónke sa podarilo nielen uchrániť si vlastný život, ale aj udržať vládu v Egypte a dostať sa späť na trón. Pre historikov je záhadou, ako sa jej okrem mocného diktátora podarilo okúzliť aj celý národ. Aj keby bola najkrajšou ženou sveta, bol by pre tak inteligentného a vypočítavého vládcu, akým Caesar zaručene bol, prísľub sexu s ňou dostatočnou motiváciou k tomu, aby zmenil svoje chovanie? Paktom s Kleopatrou stratil Caesar nielen cenné územia, ale zničil aj svoje politické postavenie a riskoval vlastný krk. Bádatelia sú presvedčení, že za týmto všetkým muselo toho byť oveľa viac než len Kleopatrin fyzický pôvab, a preto pátrali po jej ďalších prednostiach.

kleopatra

Perfektne naplánovaná stratégia a Marcus Antonius 

Je známe, že Kleopatra bola veľmi vzdelaná, rozprávala grécky, egyptsky, aramejsky a sýrsky. Mala znalosti z mnohých oblastí a mohla bez problémov diskutovať aj s najväčšími gréckymi filozofmi. Okrem toho bola i najbohatšou ženou celého Stredozemia, čo bol faktor, ktorý pre človeka ako Caesar mohol zohrať zásadnú úlohu. Caesarova moc rástla aj vďaka pevnejšiemu spojenectvu s Egyptom, no stala sa pre neho osudnou. V Rímskej republike vládli silné protimonarchistické tendencie a Caesarova vláda sa začínala čoraz viac podobať tej kráľovskej. Rím sa teda rozhodol tyrana odstrániť a 15. marca 44 p.n.l. bol na schodoch rímskeho Senátu zavraždený. Po jeho smrti sa ocitla Kleopatra v hroznej situácii, nemala totiž na svojej strane nikoho mocného, kto by ju v prípade potreby podporil. Rímska ríša bola medzitým opäť rozdelená, a keď došlo k stretu medzi Octavianom (63-14 p.n.l.), Caesarovým adoptívnym synom, a Marcom Antoniom, prepukla v Ríme občianska vojna. Obaja títo muži boli rozdielni, kým prvý nebol vojvodcom, ale ľstivým a opatrným politikom, druhý bol veľkým bojovníkom, milovníkom a dobrým priateľom mnohých svojich vojakov. Egypt sa v strete medzi nimi stal rýchlo kľúčovým bojovým poľom, pričom Marcus Antonious požiadal Kleopatru o podporu. Faraónka si chcela naďalej udržať svoj trón a status najvyššieho egyptského panovníka. Ocitla sa tak v podobnej situácii ako pred rokmi, keďže opäť nemala vojvodcovi čo ponúknuť okrem seba samej. Po druhýkrát musela zviezť jedného z najmocnejších mužov vtedajšieho sveta. Ak by ho neoslnila, mohla by to toho stratiť oveľa viac ako svoj trón. Traduje sa, že na jednej z hostín, ktoré Kleopatra pre Rimanov usporiadala na svojom člne, si vládkyňa sňala veľkú perlovú náušnicu a nechala ju rozpustiť v pohári vína. Úmyselne ju tak zničila, aby dala najavo svoje veľké bohatstvo. Rimania vrátane Marca Antonia zostali touto ukážkou číreho nadbytku ohromení a vládkyni sa zase podarilo pridať k svojim lákadlám aj extravaganciu. Na hostine nechýbala ani široká ponuka jedál a nápojov. Psychológovia potvrdzujú, že stimul mozgu sexuálnymi, finančnými a gastronomickými podnetmi prináša pre danú osobu veľké vzrušenie a stáva sa veľkým lákadlom. Kleopatrino tajomstvo teda v tomto prípade spočívalo v dobre zladenom koncerte rozkoše, v ktorom bolo všetko dokonale premyslené a naplánované. No historici našli aj ďalší aspekt…

Pozemská bohyňa

Je možné, že kľúčovú úlohu v príťažlivosti magickej zvodkyne zohral aj fakt, že Rimania (rovnako ako Egypťania) verili, že faraón je žijúcim bohom. Vykonávali mnohé obrady, aby si priazeň bohov zachovali a bolo pre nich záhadou, ako mohli ľudia postaviť niečo také majestátne ako kolosálne pyramídy vážiace miliardy ton. Egyptskí bohovia pôsobili na Rimanov oveľa tajomnejšie, exotickejšie i desivejšie než tí rímski a túto situáciu podporovala aj silná poverčivosť, ktorá medzi ľuďmi vládla. Plútarchos píše o tom, že Kleopatra formovala duchovnú stránku Marca Antonia tým, ako sa pred ním prezentovala. Pred jeho očami sa zjavila ako zobrazenie najvyššej bohyne a bohyne plodnosti Eset, podobnej gréckej Afrodite či rímskej Venuši. Marcus Antonius si teda mohol skutočne myslieť, že má intímny pomer so žijúcou bohyňou, alebo ju považovať aspoň čiastočne za nadprirodzenú. Rímsky básnik Horatius (65-8 p.n.l.) tiež popísal zvádzanie Marca Antonia Kleopatrou a označil ju v jadre svojej básne ako „fatale monstrum“. Tento termín nie je ľahké preložiť, fatale však v zásade znamená “prinášajúci smrť”, pričom sa jedná o niečo osudné v zmysle naplnenia osudu. Monstrum sa zase môže vzťahovať na niečo obdivuhodné, neobyčajné, pred čím sa treba mať na pozore. Okrem toho považoval Horatius Kleopatru aj za exotickú a odlišnú od ostatných žien, s ktorými sa mohol Marcus Antonius stretnúť. Príťažlivosť Kleopatry pre Marca Antonia spočívala zrejme vo viacerých aspektoch, pričom tým prvým bola jej viditeľná fyzická krása zdôraznená odevom, make-upom a vlasmi. Ku kráse sa pridával jej šarm a schopnosť rozprávať mnohými jazykmi či baviť spoločnosť. Nechýbalo ani zohľadnenie jej moci, keďže bola koniec-koncov faraónkou Horného a Dolného Egypta. A svoj vplyv mohlo mať aj spomenuté presvedčenie o tom, že sa v Kleopatre ukrýva bohyňa. Marcus Antonius teda získal bohatstvo Egypta a Kleopatra si opäť raz zaistila život, trón aj nezávislosť. Spojené vojská Marca Antonia a Kleopatry zadržali dočasne Octavianovu armádu. Ten však využil okázalý štýl života dvojice a použil ho proti Marcovi Antoniovi snažiac sa Rimanov presvedčiť o tom, že vojvodcu zviedla diabolská zvodkyňa z Východu. Rimania sa postavili proti Marcovi Antoniovi, ktorý celej rímskej armáde nedokázal vzdorovať ani s podporou egyptských záloh. 

Koniec nesmrteľnej faraónky

Dňa 1. augusta roku 30 p.n.l. sa Marcus Antonius a Kleopatra vzdali a radšej spáchali samovraždu, ako keby sa mali nechať Octavianom zatknút a v reťaziach odviesť do Ríma. Octavianus následne ovládol Egypt a zaviedol priamu vládu z Ríma, napokon sa tak z Egypta predsa stala ďalšia rímska provincia. Nasledujúcich 2000 rokov už v krajine nevládol rodený Egypťan. Posledná egyptská kráľovná zomrela, prežila však omnoho dlhšie než sa mohlo očakávať. Vďaka obom slávnym milencom si dokázala nielen udržať moc, ale ju aj rozšíriť, a to dlhšie než akákoľvek iná egyptská vládkyňa. V starovekom svete bolo bežné ničiť vyobrazenia porazených nepriateľov. Plútarchos píše o tom, že Octavianus nechal síce zbúrať sochy Marca Antonia, tých Kleopatriných sa však ani nedotkol. Pri následnom víťaznom pochode Rímom potom okrem iných vojnových trofejí vystavil aj kráľovninu podobizeň. Podľa Plútarcha tak Octavianus učinil, lebo bol k tomu podplatený, je však možné aj to, že prvý rímsky cisár, neskorší Octavianus Augustus, bol jednoducho len rovnako fascinovaný postavou legendárnej Kleopatry ako mnohí iní ľudia jeho doby. Toto okúzlenie potom plávalo medzi ľuďmi celé storočia a trvá dodnes. 


Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Kleopatra – Záhadné postavy dejín 

Obrázky

the100.ru/images/womens/id852/244-Cleopatra.jpg

img03.deviantart.net/5871/i/2011/204/3/f/kleopatra_by_oldfool94-d41dzt5.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.