Tajomné historické postavy: Kráľ Artuš

Mýtmi a príbehmi opradený kráľ Artuš patrí k najznámejším a súčasne najtajomnejším postavám britských dejín. On a jeho rytieri okrúhleho stola, ktorí sa stretávali na hrade Kamelot (Camelot), sú symbolom všetkých cností, akými by mal ideálny rytier oplývať. Odhaliť pravú totožnosť tejto bájnej postavy, ako aj presnú historickú dobu, v ktorej Artuš žil, však nie je také ľahké, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. 

King-Arthur

Kto prvý predstavil Artuša svetu?

S legendou o kráľovi Artušovi sa stretávame v rôznych historických zdrojoch, pričom k hlavným z nich patrí práca Sira Thomasa Maloryho s názvom „Artušova smrť“ („Le Morte d´Arthur“), ktorá bola dokončená okolo roku 1469. Popisuje Artušove šľachetné činy, nastolenie a bránenie mieru v jeho zemi. Okrem postavy udatného kráľa venuje Malory pozornosť aj jeho rytierom, predovšetkým odvážnemu Lancelotovi, ktorého považuje za najväčšieho rytiera na svete. Autor píše aj o zradách, ktorých sa na Artušovi dopustili jeho najbližší, či už máme na mysli jeho nevernú manželku Guineveru, ktorá ho podviedla práve s cnostným Lancelotom; alebo jeho synovca Mordreda, ktorý kráľa prinútil k boju a smrteľne ho zranil. Podľa Maloryho Artuša neskôr previezli na bájny ostrov Avalon, kde odpočíva vo večnom spánku a zase povstane, keď ho bude jeho národ najviac potrebovať. V neskorších dobách po Malorym sa legenda o Artušovi rozrastala o nové prvky, ktoré sa postupne uchytili a sú známe aj dnes. Autori využívali príbeh okrem iného aj na odraz vlastnej doby, v ktorej žili. V Maloryho prípade je Artuš predstaviteľom rytierskych ideálov (žijúci podľa prísnych rytierskych zásad) a bojovník za mier v blýskavej zbroji. Jeho popis rytierskeho turnaja je však tiež značne podobný turnajom jeho epochy, teda tým v 15. storočí. Podľa dnešných odborníkov však nemohol žiť kráľ Artuš v tomto storočí, a preto nebol takým rytierom, ako ho popisuje Malory. Toto ale nebol prvý autor, ktorý o kráľovi Artušovi písal. Už v dvanástom storočí ho popisovali vo svojich textoch francúzski romantickí spisovatelia. Tí v príbehoch o ňom zase čiastočne reagovali na vtedajšie krížové výpravy. Zmienky o kráľovi Artušovi je však možné nájsť aj v starších dobách. Za prvú hmatateľnú zmienku sa považuje „História Britov“ („Historia Britonnum“), ktorá sa pripisuje mníchovi Nenniusovi žijúcom v 9. storočí. Táto práca však Artuša nepopisuje ako kráľa, ale ako vojenského vodcu, ktorý bojoval v piatom storočí po boku kráľa Britonov proti Sasom, a to konkrétne v dvanástich veľkých bitkách. Tie vyvrcholili bojom na hore Bayton. Je známe, že po ústupe Rimanov z Británie zostala ostrovná krajina napospas mnohým barbarským kmeňom, ktoré po mori prichádzali z pevninskej Európy. Existujú aj rôzne teórie o tom, ktorý britský hrad je možné považovať za predlohu hradu kráľa Artuša, a teda Camelotu. Za najpravdepodobnejšiu alternatívu sa považujú hrady Tintagel v Cornwalle a Cadbury, z ktorého dnes zostali už len ruiny hradiska na kopci. Oba hrady spája rovnaký archeologický nález lesklej červenej keramiky pochádzajúcej z 5. storočia pôvodom z pobrežia severnej Afriky, pričom sa predpokladá, že podobnú a na tú dobu luxusnú keramiku mohol doviezť len niekto vplyvný a mocný. 

artus

Kým bol Artuš v skutočnosti? 

Vychádzajúc z historických prameňov, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii, nachádzame v európskych dejinách predovšetkým dvoch kandidátov, ktorí by sa mohli považovať za kráľa Artuša, respektíve jeho predlohu. Prvým z nich bol Ambrosius Aurelianus, vojenský veliteľ rímsko-britského pôvodu, ktorý napomáhal v krajine po odchode Rimanov udržiavať poriadok. Samotné meno Artuš je tiež rímskeho pôvodu, jedná sa o  velšskú obmenu mena Artorius. Podľa mnícha Geldasa, ktorý spracoval hrdinské činy Ambrosia Aureliana, disponoval tento bojovník dlhým a mocným keltským mečom. Ten by mohol byť považovaný za vzor pre Artušov meč Excalibur. V neprospech zosobňovania tejto historickej postavy s postavou Artuša však hovorí niekoľko faktov, predovšetkým Ambrosius nepôsobil ako vodca dostatočne dlho, nebol v pozícii kráľa a ani sa nevie, koľkokrát v skutočnosti viedol Britov do boja. 

Druhým mužom, v ktorom by sme mohli hľadať bájneho britského kráľa, je britský Kelt Riothamus žijúci v 5. storočí. Na základe práce Jordanesa „Dejiny Gótov“ („Getica“), ktorý Riothama označuje za „kráľa Britonov“, bol tento veliteľ požiadaný Rímom o pomoc v boji s Vizigótmi v Burgundsku (dnešné Francúzsko). Riothamus prišiel Burgunďanom skutočne na pomoc v sprievode zdatného vojska (vyše 12.000 mužov). Nakoniec bol však zradený mužom z vlastných radov, prefektom Arvandom, ktorý nepriateľom prezradil Riothamovu pozíciu. Ten musel napokon z boja ťažko ranený utiecť, pričom sa dostal až do neďalekej dediny Avallon. Je teda očividné, že história kráľa Artuša s históriu Riothama má viaceré spoločné charakteristiky, predovšetkým miesto ich posledného odpočinku v Avalone a zradu blízkych osôb. Tak Ambrosia Aureliana ako aj Riothama, obe reálne žijúce historické postavy, by sme mohli považovať za predlohu pre legendárneho kráľa Artuša. Obaja sa na neho vo viacerých aspektoch podobali, taktiež sa ale líšia. Významný stredoveký autor, Geoffrey z Monmouthu vo svojom diele „Dejiny kráľov Británie“ („Historia Regum Britanniae“, približne 1134) spomína kráľa, ktorý v piatom storočí svojim kúzelným mečom porazil Sasov a priniesol do Británie mier. Podľa jeho popisu by sa skôr jednalo o Ambrosia Aureliana, avšak pripisuje mu taktiež velenie v bojoch v dnešnom Francúzsku a smrť neďaleko Avalonu. Ako najpravdepodobnejší sa teda ukazuje fakt, že v práci Geoffreyho z Monmouthu splynuli obaja hrdinovia v jedného. Tak sa zrodil mýtus o kráľovi Artušovi, ktorý neprestáva fascinovať ani v súčasnosti a stále je významnou súčasťou mnohých literárnych či filmových diel. Legenda o rytierovi oplývajúcom všetkými cnosťami, ktorý s nasadením vlastného života bráni mier, je totiž stále aktuálnou a univerzálnou aj v dnešnom (tak rýchlo sa meniacom) svete.

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Kráľ Artuš: Záhadné postavy dejín

Obrázky: spielen.de, blastr.com

__________________________________________________________

Magistra História TIP: počas relaxačného popoludnia si môžete pozrieť aj fantasticko-dobrodružný rodinný seriál Merlin.

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.