Tajomné historické postavy: Romanovci

Magistra História analyzovala už viaceré historické osobnosti sveta, ktoré sa svojím životom a rolou v dejinách zapísali natrvalo do našich pamätí. Mnohé sú zahalené rúškom tajomstva, dokonca sa pochybuje o ich existencii a o pravde sa vedú nekonečné dišputy. V našom cykle Tajomné historické postavy sa zaoberáme práve takýmito osobami. Dnes sa chceme pozrieť bližšie na kontroverznú rodinu Romanovcov

Špekulácie a legendy

Jedným z dôsledkov socialistickej revolúcie v Rusku bol aj neslávne známy koniec posledného cára ruského impéria a jeho rodiny. Cár Mikuláš II., jeho manželka Alexandra a ich päť detí boli dňa 17. júla 1918 oficiálne popravení. Verejnosti bol tŕňom v oku aj ich osobný lekár a šarlatán Rasputin, na ktorého nedali dopustiť, ale aj nemecký pôvod cárovnej. Nájsť však nejaké stopy po telesných pozostatkoch popravených osôb cárskej rodiny sa nedarilo celé desaťročia. Tento fakt dlho živil nádeje a legendy, podľa ktorých mali niektorí (alebo aj všetci) členovia prežiť. Odkryť pravdu a rozlúštiť tak túto záhadu sa podarilo len nedávno. 

romanovci

Rodina sa ocitá v domácom väzení

Posledný cár dynastie Romanovcov, Mikuláš II., vládol v Rusku od roku 1894 a bol medzi obyvateľstvom veľmi populárny. Ľudia mu preukazovali úctu a mnohí ho považovali za božskú bytosť a klaňali sa mu. Súčasťou cárovej rodiny bola jeho manželka Alexandra a ich päť detí: dcéry Oľga, Tatiana, Mária, Anastázia a jediný syn, najmladšie dieťa a zároveň dedič ruského trónu, cárovič Alexej. Cárska rodina trávila väčšinu svojich dní v priestoroch oficiálneho rodinného sídla, a teda Zimného paláca v Petrohrade. Život na zámku sa značne odlišoval od života väčšiny Rusov, pričom rozdiel bol ešte výraznejší, keď v roku 1914 vypukla 1. svetová vojna, v ktorej v priebehu roka padlo alebo sa zranilo vyše jeden a pol milióna Rusov. Mnohí ľudia začali hladovať a nepokoje medzi nimi silneli. Narastajúca vlna odporu ruskej spoločnosti, zúfalá túžba po demokracii a rastúci hlad sa začiatkom roka 1917 premietli do revolúcie. Cár bol nútený vzdať sa trónu a Romanovci sa presťahovali zo Zimného paláca do Alexandrovského paláca (asi 27 kilometrov južne od Petrohradu). Hoci tu sa ich život na prvý pohľad príliš nezmenil, v podstate sa rodina nachádzala v domácom väzení, ktoré na nich uvalila dočasná vláda. Prvoradé bolo však zabezpečenie ich vlastnej ochrany, keďže v Rusku v tom čase už začínali vládnuť rôzne extrémne a republikánske názory.

Z domáceho väzenia do nehostinného Jekaterinburgu

K zmene situácie došlo po októbri 1917, kedy sa moci v Rusku chopili pod vedením V.I. Lenina boľševici, priam patologicky zameraní proti aristokracii. Cárska rodina bola prevezená do boľševického opevneného domu v Jekaterinburgu na Urale, stovky kilometrov od domova, kde žila obklopená všade prítomnými strážami pod velením zástancu tvrdej línie Jakova Jurovského. Po vypuknutí revolúcie v Rusku sa začali plánovať rôzne misie za účelom záchrany Romanovcov. Rodina už od jari 1917 žila vo veľkej neistote a mnohí im radili odísť z Ruska skôr než bude neskoro. Cár sa obrátil na svojho príbuzného a dobrého priateľa, britského kráľa Juraja V. Ten súhlasil s tým, že Romanovcom pomôže a podľa jedného z plánov mala rodinu čakať vo vzdialenejšom ruskom prístave Murmansk loď, aby ich odtiaľ dopravila do Veľkej Británie. Zásadným problémom tohto plánu bol ale nemecký pôvod ruskej cárovnej Alexandry a vzhľadom k silným protinemeckým náladam, ktoré na britských ostrovoch po vypuknutí vojny prevládali, musel napokon kráľ Juraj V. svoje pozvanie pre Romanovcov stiahnuť. Po presunutí rodiny z Petrohradu do Jekaterinburgu sa podmienky na ich záchranu značne skomplikovali. Britská tajná služba však stále plánovala Romanovcov oslobodiť. Podľa tajných dokumentov, zverejnených o niekoľko desaťročí neskôr, sa nachádzal v Rusku v tom čase  britský agent spravodajskej služby, Stephen Ally. Tomu sa viackrát podarilo dostať do domu, v ktorom bola rodina väznená a v jeho záznamoch nachádzame viaceré detailné náčrty domu a jeho okolia. Romanovci boli umiestnení na prvom poschodí v štyroch izbách, pričom z každej strany ich obklopovali stráže a v suteréne, záhrade a v bezprostrednej blízkosti domu boli rozmiestnené guľomety. Ally podal britskej vláde správu, v ktorej vyjadril svoj názor, že zachrániť rodinu by bolo samovražednou misiou. Tento plán sa preto nikdy neuskutočnil. 

Poprava a záhadné zmiznutie dvoch tiel

Dňa 17. júla 1918 požiadala stráž Romanovcov, aby prešli do skladu. Tu sa mali rozostúpiť za účelom zhotovenia hromadnej fotografie celej rodiny, čo bola pre nich pomerne častá záležitosť. Dcéry sa postavili k matke Alexandre, syn Alexej k otcovi, cárovi. Jurovskij potom rodine prečítal rozsudok o poprave, ktorému Romanovci akosi nemohli uveriť. Stráže však následne spustili streľbu z bezprostrednej blízkosti, sprevádzanú krikom, dymom a množstvom utrpenia. Podľa záznamov padlo na mieste celkovo 103 výstrelov. Jurovskij a jeho muži chceli následne ukryť telá, aby nemohli byť objavené cárovmi priaznivcami. Takto by sa totiž stali z členov kráľovskej rodiny mučeníci zbožňovaní davom. Telá odviezli do blízkych lesov a začali pre ne kopať jamu. Začínalo svitať a strážnici nechceli byť niekým pri svojom čine prichytení, preto iba narýchlo nahádzali telá do jamy, poliali ich kyselinou a zapálili. Aj tento proces však vyžadoval čas, preto podľa Jurovského správy vzali muži telá dvoch najmenších detí a začali ich páliť na inom mieste, aby celý proces urýchlili. V nasledujúcich desaťročiach sa mnohí snažili v okolí Jekaterinburgu nájsť hroby cárskej rodiny. Skupine výskumníkov sa to podarilo až v roku 1991. Na základe výskumov a analýzy DNA sa potvrdilo, že v nájdenom hrobe sa nachádzajú telá cára Mikuláša II., jeho manželky Alexandry a ich troch dcér – Oľgy, Tatiany a Márie (alebo Anastázie). Ich telesné pozostatky boli prevezené do Petropavlovskej pevnosti v Petrohrade, kde boli ruskí cárovia a ich rodiny pochovávaní už od čias založenia mesta cárom Petrom Veľkým. Romanovci boli uložení do tejto pevnosti v roku 1998 a ich rodina bola prehlásená za svätých mučeníkov. Dva hroby ale v Petropavlovskej pevnosti zostávali ešte dlho potom stále prázdne, keďže sa súčasne nenašli pozostatky cároviča Alexeja a jednej z jeho sestier (Anastázie alebo Márie).

Definitívna odpoveď

Pretrvávajúce hľadanie v okolí prvého hrobu celé roky neprinášalo žiadne výsledky, čo viedlo k narastajúcej viere o tom, že deti sa napokon podarilo zachrániť a ich osud bol iný než osud zvyšku ich rodiny. Nové výskumy priniesli objavenie druhého hrobu (v júni 2007), ktorý sa nachádzal len 60 metrov od prvého. V ňom sa našli telesné pozostatky dvoch detí, 12-15 ročného chlapca a 17-19 ročného dievčaťa. Keďže tieto pozostatky boli časom a svojím stavom značne degradované, trvalo určitú dobu, kým sa na základe výskumom DNA podarilo prísť k nejakým výsledkom. Najprv sa porovnávali v genetickej štruktúre oboch tiel mitochondrie, ktoré sa dedia po matke. Tie vykázali zhodné sekvencie s mitochondriami cárovnej Alexandry, k väčšej istote ohľadom totožnosti tiel ale stále chýbalo potvrdenie genetickej zhody s otcom, cárom Mikulášom II. Za týmto účelom vedci použili zakrvavenú košeľu, v ktorej bol cár napadnutý v roku 1891 na svojej ceste do Japonska a ktorá bola celé desaťročia ukrytá v útrobách štátneho múzea v Petrohrade. Po získaní vzoriek DNA z košele a následnom porovnaní so vzorkami nájdenými v druhom hrobe sa preukázali veľká genetická zhoda. Tieto testy tak priniesli posledný a definitívny dôkaz toho, že v druhom hrobe sa našli pozostatky cároviča Alexeja a jednej z jeho sestier. V januári 2009 vedci po dvoch rokoch forenzných štúdií potvrdili, že našli pozostatky dvoch chýbajúcich tiel. Takto sa podarilo nadobro zodpovedať otázku ohľadom osudu rodiny Romanovcov. Viac tu už teda nezostáva žiadny priestor pre špekulácie a dohady.

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Záhadne postavy dejín: Romanovci

Obrázok: skolskyservis.teraz.sk

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.