Tanečníčka a špiónka Mata Hari odsúdená na smrť

25. júla 1917 bola v Paríži odsúdená na smrť francúzskym súdom exotická tanečnica Mata Hari, a to za špionáž v mene Nemecka počas prvej svetovej vojny.

Od roku 1903 účinkovala v Paríži ako tanečnica Margueretha Gertruida Zelle.  Narodila sa v malom meste v severnom Holandsku a veľmi mladá sa vydala za kapitána holandskej armády. Po nevydarenom manželstve, z ktorého pochádzali dve deti, bola nútená postarať sa sama o seba (deti zostali s otcom). Osvojila si javiskové meno Mata Hari, pričom tvrdila, že ​​sa narodila v posvätnom indickom chráme, kde ju kňažka učila starodávne indické tance. Tá jej aj dala meno, čo znamenalo „oko úsvitu“. Jej exotické tance si v Európe čoskoro získali rad fanúšikov. Lámala rekordy v tanečných sálach od Moskvy cez Berlín až do Madridu. Jej úspech tkvel najmä v tom, že bola ochotná tancovať na verejnosti úplne nahá.  

Mata Hari sa tiež stala slávnou kurtizánou. Do vypuknutia prvej svetovej vojny sa v jej zozname milencov nachádzali vysokopostavení vojenskí dôstojníci a politické osobnosti z Francúzska a Nemecka. Okolnosti jej údajných špionážnych aktivít počas vojny boli a zostávajú nejasné. Hovorilo sa, že v roku 1916 jej ponúkol v Holandsku nemecký konzul hotovosť, aby mu priniesla informácie zo svojej nasledujúcej návštevy Francúzska. Zdá sa, že britská spravodajská služba odhalila podrobnosti tejto dohody a odovzdala ich kompetentným osobám vo Francúzsku. V každom prípade, Mata Hari bola vo februári 1917 zatknutá v Paríži.

Počas výsluchu francúzskej vojenskej spravodajskej služby sa Mata Hari priznala, že nemeckej spravodajskej službe odovzdala neaktuálne informácie. Tvrdila tiež, že jej bola ponúknutá peňažná odmena, ak bude vystupovať ako francúzsky špión v Belgicku. Francúzsko však o svojich rokovaniach s nemeckým konzulom neinformovala. Zrejme pôsobila ako dvojitý agent, aj keď ju Nemci očividne odpísali ako nefunkčnú, pretože im nepriniesla takmer žiadne hodnotné informácie.

Kariéra tejto pôvabnej špiónky sa teda skončila 13. februára 1917, keď ju zatkli v Paríži. Francúzska tajná služba údajne tiež zachytila komunikáciu medzi Berlínom a nemeckým veľvyslanectvom v Madride, v ktorej sa hovorilo o odmene pre agenta H-21. Spomínaný šek objavili práve v hotelovej izbe Maty Hari. K tomu, že peniaze dostala z Madridu, sa priznala. Nemali byť však za špionáž.

Hoci sa nikdy nepreukázala vina exotickej tanečnice, napätá atmosféra vojny si žiadala obetného baránka. To stačilo na to, aby padlo konečné rozhodnutie. 25. júla 1917 vyniesol vojenský tribunál v Paríži rozsudok, ktorým bol trest smrti. Mata Hari ho prijala nadmieru pokojne. Po súde strávila ešte pár mesiacov vo väzení. 15. októbra 1917 bola vo Vincennes pri Paríži popravená. 

Extravagantná tanečnica poznala mnoho vplyvných ľudí, no v čase jej posledných dní sa nenašiel nikto, kto by jej pomohol. Súd bol zaujatý a podsúval nepriame dôkazy. Francúzske orgány aj tlač ju považovali za „najväčšiu špiónku“ storočia. Pripisovala sa jej tiež vina za obrovské straty, ktoré francúzska armáda utrpela na západnom fronte. Mnohí si ale uvedomovali, že osudnou sa jej stala práve kariéra tanečnice a kurtizány. Veď takáto osoba je ako obetný baránok naozaj najvhodnejšia. Mata Hari zostáva jednou z najkrajších postáv, ktoré nám odkrýva história ženskej špionáže.

Ako posledné gesto údajne odmietla nechať si zaviazať oči. Smrti, ktorá ju mala vykúpiť z premárneného života, sa chcela dívať do očí. Celý jej život bol opradený legendami a inak to nie je ani s jej popravou. Hovorí sa, že keď ju postavili pred popravnú čatu, zašepkala: „Smrť nie je nič, je to len súčasť života.“ Nato mala roztiahnuť kabát a poslednýkrát potešiť vojakov svojím nahým telom. Iná príhoda zase hovorí o tom, že svojim popravcom poslala letmý bozk, uprene im hľadela do očí a celkom pokojne prehlásila: „Páni, ďakujem vám!“

Z dvanástich striel, ktoré boli na ňu vypálené, ju zasiahli len dve. Z toho bola smrteľná iba jedna.

Rok 2001 mal priniesť nové fakty o živote Mata Hari, za ktorými stál odbojár a historický nadšenec Leon Schirmann, ktorý o nej napísal knihu. Požiadal francúzske ministerstvo spravodlivosti, aby previedlo revíziu celého procesu. Schirmann sa domnieval, že Mata Hari bola zneužitá na protinemeckú propagandu a hádzala sa na ňu vina za činy, ktoré nespáchala.

Akoby toho nebolo dosť, tajomstvá a temnota sprevádzali Mata Hari aj po smrti. Jej telo bolo venované na študijné účely, pričom jej hlavu si obzerali dlhé desaťročia budúci lekári v parížskom Múzeu anatómie. Následne však hlava zmizla. Je pravdepodobné, že ju ukradol nejaký tajný ctiteľ či obdivovateľ, keď sa v roku 1954 sťahovalo múzeum do nových priestorov.

_____________

Autorka: Ing. Lujza Potočná

Zdroje

history.com/this-day-in-history/mata-hari-sentenced-to-die

history.hnonline.sk/1-svetova-vojna/1043473-tajomna-mata-hari-pri-poprave-ju-z-dvanastich-vojakov-trafili-iba-dvaja

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6a/Mata_Hari_13.jpg/800px-Mata_Hari_13.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.