Terra Preta a dávna civilizácia v povodí Amazonu

terrapretaJednou z doteraz nevyjasnených záhad histórie sú aj zápisky španielskeho dobrodruha a dominikánskeho misionára Nového sveta Gaspara de Carvajala, ktorý cestoval spolu so svojím spoločníkom Franciscom de Orellana po Amazonii. Na svojich potulkách v roku 1541 písal o žiariacich mestách, o veľmi úrodnej krajine a brehoch Amazonu preplnených ľuďmi a jednou dedinkou za druhou. Dnes však namiesto dôkazov o žiariacej civilizácii nachádzame v tomto riedko zaľudnenom kúte zemegule skôr nehostinnú krajinu plnú hustej vegetácie či množstvo jedovatého a hrôzu vzbudzujúceho hmyzu. A niet divu, zem je tu poväčšine úplne nevhodná na hospodárenie a to malé množstvo domorodého obyvateľstva dažďových pralesov, ktoré tu nachádzame, to zaiste nemá jednoduché.

I z tohto titulu boli Carvajalove zápisky dlho považované len za akýsi mýtus. V poslednej dobe však narastá počet antropológov, ktorí veria v starodávnu spoločnosť, čo obývala aj tieto (dnes už nehostinné) územia v povodí Amazonu. Aj keď vedci nemusia brať Carvajalove zápisky úplne doslova a je zrejmé, že boli značne prikrášlené, stále sa môžu opierať o niekoľko zaujímavých faktov, ktoré podporujú prítomnosť obrovského spoločenstva ľudí obývajúcich zdanlivo nehostinné oblasti. Prvým a nespochybniteľným faktom je prítomnosť Terra Preta, čiže veľmi úrodnej černozeme, ktorá vznikla pôsobením človeka. Pôvodne sa verilo, že  je výsledkom obrovských zásob vulkanického popola alebo starých močiarov. Dnes však už vieme, že to tak nie je. Technika vytvárania tejto pôdy bola vyvinutá starovekými amazonskými civilizáciami a môže byť stará až niekoľko tisíc rokov. Táto zemina obsahuje vysoký podiel spáleného dreva alebo iných poľnohospodárskych zvyškov, ktoré boli pálené pri nízkej teplote v prostredí s nízkym obsahom kyslíka, a to procesom zvaným pyrolýza. Obsahuje tiež zvyšky zvieracích výkalov, rýb a kostí rôznych zvierat. Takto spracované zvyšky sú zdrojom uhlíka, ktorý je v zemi extrémne stabilný. Navyše je porózny, čo zas napomáha pri formovaní stabilných organo-minerálnych komplexov. Zistilo sa tiež, že amazonská čierna zem obsahuje trikrát viac fosforu a dusíka ako okolitá nespracovaná lesná zem, ale aj významné množstvá vápnika, zinku a horčíka. Terra Preta tak bola odpoveďou na neustále problémy s neúrodnými ílovitými červenozemami v  tropických oblastiach pralesa a je tak možné, že napomohla rozvoju civilizácie, ktorá zaberala obrovské územia v povodí Amazonu. Miesta s Terra Preta sa nachádzajú na územiach Ekvádoru, Peru, francúzskej Guajany, ale najmä v Brazílii. Terra Preta existuje ako menšie parcely o výmere asi 20 hektárov, celkovo môže zaberať od 18.900 do 630.000 km2. Dodnes nachádzame obrovské zásoby  až v hĺbke dvoch metrov. Prvé zásoby Terra Preta boli objavené v roku 1870, no väčší záujem o ňu pretrváva len posledných asi 10 rokov. Vedci si uvedomili, čo by mohla znamenať pre ďalší vývoj ľudstva. Vďaka nej by sme mohli zúrodňovať inak neúrodné plochy, ktorých je stále mnoho. Problémom ale zostáva, že dosiaľ sa nepodarilo vytvoriť adekvátnu napodobneninu kultovej terra prety. 

Ďalším dôkazom podporujúcim existenciu civilizácie na tomto území je vzhľad vegetácie. Vedci totižto spozorovali zhlukovanie množstva ovocných stromov alebo iných poľnohospodársky využiteľných rastlín na tomto a okolitom území, čo by tiež mohlo naznačovať, že ľudia obohacovali les o želané druhy počas dlhých rokov.

ludia amazonie

Nasledujúce expedície na tieto územia však ohľadom hustého osídlenia a rozsiahlej civilizácie nič zvláštne nepriniesli. Faktom ostáva, že ďalšie expedície boli vykonané až o takmer 100 rokov po Carvajalovi a de Orellanovi. Pedro Teixeira sa vydal na cestu po Amazone až v roku 1637. Ak si teda Carvajal nevymýšľal, niečo sa za tých 95 rokov muselo stať. Niečo, čo doslova zdecimovalo pôvodné obyvateľstvo neobvykle úrodných pôd v oblasti Amazonu.

Najpravdepodobnejšou odpoveďou na túto záhadu je, že ich zabili choroby, ktoré so sebou do Južnej Ameriky priniesli Európania, hľadači pokladov dychtiaci po údajnom bohatstve, no možno aj samotný Carvajal so svojimi druhmi. Pôvodní obyvatelia neboli voči novým ochoreniam rezistentní a aj obyčajné ochorenie ich mohlo skoliť tak, ako sa to stalo s obyvateľmi centrálnej časti Severnej Ameriky. Ak by Európania skutočne doniesli do novoobjavených oblastí ochorenia, akými boli napríklad čierne kiahne alebo osýpky, za dobu 95 rokov mohli opakovane zabíjať pôvodné obyvateľstvo až do bodu, kým sa z nich nestali lovci a zberači plodov.

Na záver sa oplatí dodať, že Nový svet pravdepodobne naozaj skrýval nevídané bohatstvo, no nebolo to zlato, ako si všetci mysleli. 

Tip: filmové spracovanie, kde sa môžete dozvedieť viac k tejto problematike, nájdete aj na: 

http://www.ulozto.sk/xi7Qcxh/myty-a-fakta-historie-ztracena-mesta-v-amazonii-mkv

Autorka: Lenka Levarská

Zdroj: permaculturenews.org, nbcnews.com, passingstrangeness.wordpress.com

Obrázky: explorerworld.hu, madamepickwickartblog.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.