Typy rakiev pre prípad predčasného pochovania

Napadlo vám niekedy, že by vás pochovali zaživa v domnení, že ste mŕtvy, no vy by ste sa v hrobe prebrali? Iste, strašná predstava, ale možno ste sa už pri nej pristihli. Naháňa vám to hrôzu? Pravdepodobne by sa nenašiel nikto, kto by z toho nemal strach. Sú však medzi nami jedinci, ktorí sú touto predstavou až chorobne posadnutí. Ak patríte medzi nich, trpíte tapophobiou. Takýchto „pacientov“ bolo v dejinách niekoľko a Magistra História teraz predstaví príbehy tých, čo sa s tým (síce svojsky, ale predsa len) pokúsil popasovať.

rakva

Treba zdôrazniť, že obzvlášť vynachádzaví boli Nemci, čo sa bezpečnostných rakiev týka. Na svojom konte majú až 30 rôznych patentov. Jedným z takýchto vynálezcov bol Dr. Adolf Gutsmuth. Jeho strach z toho, že ho pochovajú zaživa, bol taký obrovský, že v roku 1822 zhotovil akúsi bezpečnú rakvu a na niekoľko hodín sa v nej nechal na skúšku pochovať. Počas tejto doby tam jedol polievky, klobásky a pil pivo, ktoré mu pod zem posielali cez rúru vstavanú do truhly. Dr. Gutsmuth však nebol prvý, koho trápila táto závažná otázka. Už v roku 1790 zhotovil vojvoda Ferdinand z Brunswicku rakvu, ktorá mala okrem trubice na čerstvý vzduch aj okno. Truhla sa zamkla a kľúče boli uložené do špeciálneho vrecka na pohrebnom závoji. Najznámejšou verziou bezpečnej rakvy je azda tá od Dr. Johanna Gottfrieda Tabergera. Vytvoril systém lán, ktoré boli uviazané na ruky, nohy a hlavu nebožtíka, pričom boli spojené aj so zvončekom nad zemou. Čo však Dr. Taberger nedomyslel bolo to, že telo sa po smrti rozkladá, čo môže spôsobiť isté pohyby v rakve a tieto pohyby zas spôsobia, že zvonček si bude cengať a strašiť návštevníkov cintorína.

patent

Samozrejme, nielen Nemci trpeli tapophobiou. Timothy Clark Smith, americký doktor, sa až tak veľmi bál, že ho postihne spavá choroba a pochovajú ho zaživa, že vymyslel hrob, ktorý tak trošku naháňa strach dodnes. Keď Dr. Smith zomrel (a to zrovna na Halloween roku 1893), jeho telo pochovali do neobyčajnej hrobky s tvárou rovno pod cementovou rúrou. Tá končila sklenenou doskou, ktorá umožňovala nešťastnému doktorovi hľadieť smerom hore v prípade predčasného pochovania. Vtedajší návštevníci cintorína vraj sem-tam nakukli, čo sa tam dole deje. Dr. Smith však na nich nepozeral a jediné, čo videli, bola jeho rozkladajúca sa hlava. Dnes by ste už videli len tmu.

Ak si myslíte, že laná a zvončeky neboli dobrý nápad, tak návrh ruského grófa Michela de Karnice-Karnickeho budete považovať za ešte väčšiu katastrofu. V roku 1897 pochoval jedného zo svojich asistentov, aby demonštroval nový typ bezpečnej rakvy. Ak zariadenie detekovalo vo vnútri pohyb, mala sa otvoriť trubica na prívod čerstvého vzduchu. Súčasne mala vystúpiť vlajka a zazvoniť zvonec. Nanešťastie, nič nešlo podľa plánu. Grófov asistent síce prežil, no Karnice-Karnickeho reputácia nie.

A keďže niektorým jedincom naháňa strach predčasné pochovanie aj v dnešných časoch, v roku 1995 vynašiel Fabrizio Caselli model rakvy, ktorá má zabudovaný alarm, komunikátor, ďalej obsahuje baterku, zásobník s kyslíkom, senzor srdcového tepu a srdcový stimulátor.

__________

Autorka: Lenka Levarská

Zdroj:

thechirurgeonsapprentice.com/2013/06/26/buried-alive-19th-century-safety-coffins/

Obrázky:

thechirurgeonsapprentice.files.wordpress.com/2013/06/0014.jpg

thechirurgeonsapprentice.files.wordpress.com/2013/06/0011.jpg?w=314&h=475

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.