V predvečer Habsbursko-osmanskej vojny (1663-1664)

V roku 1663 to už bolo dlhšiu dobu, čo obyvateľstvo Uhorska nepocítilo osmanskú hrozbu priamo na vlastnej koži, keďže ho od posledného vojenského konfliktu (ukončeného Žitavským mierom v roku 1606) delilo niekoľko desaťročí. Málokto tušil, že mierové časy sa pomaly skončia, udalosti naberú rýchly spád a mocenské pomery sa zmenia na nepoznanie. Habsbursko – osmanská vojna v roku 1663 však neprišla ako blesk z jasného neba. Predchádzal jej nepriaznivý sled  udalostí, ktoré jej vypuknutie predpovedali.

Veľká osmanská vojna rokov 1663-64, ktorej nešťastným následkom bolo aj dobytie pevnosti Nových Zámkov a zriadenie osmanskej správy (ejáletu) aj na území dnešného Slovenska,  nadväzovala na predchádzajúcu vojnu Osmanov proti Sedmohradskému kniežatstvu v rokoch 1657-1662, do ktorej sa následne zamiešali aj Habsburgovci (podľa istého názoru preto, lebo sa jej chceli vyhnúť za každú cenu).

Všetko sa to začalo v Sedmohradsku. Sedmohradské knieža Juraj II. Rákoci (1621-1660) sa v  roku 1657 zamiešal do poľsko–švédskej severnej vojny (1655-1660), keď sa bez vedomia a povolenia Vysokej Porty vydal na výpravu proti Poľsku (1657), aby získal poľskú korunu, sľúbenú za spojenectvo. Ešte v predvečer výpravy, na Mikuláša roku 1656, uzavrel Rákoci spojenectvo so švédskym kráľom Karolom X., aby spoločnými silami dobyli Krakov. Cestou sa k jeho (podľa odhadov 40 -28 tisícovému) vojsku pridala aj 20-tisícová armáda kozákov. V júni 1657 boli už v Krakove. Vtedy ho zastihlo posolstvo  uhorského kráľa so žiadosťou, aby za výhodné podmienky výpravu ukončil. O výprave sa dozvedela aj Vysoká Porta, ktorá takisto poslala posolstvo do Sedmohradska, aby tam dosiahol zrušenie výpravy, keďže nebola v súlade s osmanskými záujmami. Tatárskemu kánovi medzitým nariadili plienenie časti Rákociho kniežatstva (územie Moldavska a Vlašska). Medzitým sa ani severná vojna nevyvíjala podľa plánov. Dánsky kráľ Fridrich II. napadol Švédsko, a tak švédsky kráľ spod Krakov  ihneď tiahol domov na obranu vlastnej krajiny. Rákoci zostal bez spojenca a tiež bol nútený ustúpiť. Svoje vojsko zanechal napospas osudu v Poľsku a v sprievode svojich 300 najbližších sa vydal na útek. Jeho opustené vojsko malo pred sebou tri dni trvajúci vojenský stret s Tatármi. Tí, čo prežili, boli odvlečení do krymského zajatia. Spočiatku nádejná výprava teda skončila obrovským fiaskom. Následky však boli oveľa katastrofálnejšie.

Zo strany Porty táto Rákociho nerozvážnosť nemohla ostať bez odvety. V roku 1660 Osmani obsadili najväčšie z pohraničných pevností, hrad Veľký Varadín (dnešná Oradea na území Rumunska), to však už ohrozovalo záujmy Habsburského dvora, ktorý poslal svoje vojská do Sedmohradska. A práve to bolo kameňom úrazu pre Osmanov, no zároveň  vhodnou zámienkou na odôvodnenie výpravy proti Habsburgovcom na území Uhorska. A hoci viedenský dvor od zimy 1661 do leta 1662 urobil všetko, aby sa s Osmanmi uzatvoril mier, nakoniec k tomu nedošlo. Tak sa osmanský dvor začal pripravovať na výpravu proti Uhorsku už  na jeseň  roku 1662.

Nádejí na uzatvorenie mieru nebolo veľa. Problémy nastali v rovnakom čase totiž aj v juhozápadných oblastiach Uhorska, kde  podnikali Turci časté výpravy proti šľachtickým majetkom rodiny Zrínskych. V snahe, aby svoje majetky zachránil, Mikuláš Zrínsky narýchlo postavil na hranici nový hrad (Zrínyiújvár), z ktorého chcel čeliť tureckým  útokom. Vzniklo napätie, ktoré už v roku 1662 hrozilo vypuknutím vojny. Cisár Leopold, aby tomu zabránil, vyslal do Carihradu zvláštne posolstvo, ktoré malo žiadať zabezpečenie trvania mieru. Veľkokvezír Ahmed Köprülü však  nechcel s posolstvom ani rokovať, kým Habsburgovci neodvolajú svoje vojská zo Sedmohradska, nevydajú všetky hrady, ktoré držia v rukách a nenechajú zbúrať nový hrad Zrínskeho. Posolstvo nebolo splnomocnené rokovať o týchto otázkach, vrátilo sa bez úspechu domov a veľkovezír vypovedal na jar 1663 Habsburgovcom vojnu. 21. marca 1663 sa veľkovezír  pohol z Edirne s obrovskou armádou rátajúcou asi 100-tisíc mužov a cez Belehrad a Osijek prišiel do Budína.

_____________

Autorka: Mgr. Zsuzsanna Varga

Zdroje:

old.biztonsagpolitika.hu/documents/1277413666_somkuti_balint_az_1663-1664_evi_nagy_torok_haboru_-_biztonsagpolitika.hu.pdf

kronika.ro/archivum/offline/cikk/207637/ii-rakoczi-gyorgy-lengyelorszagi-hadjarata-es-kovetkezmenyei

mek.oszk.hu/01800/01885/html/index1.html

Obrázok:

upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/06/II._Rakoczi_Gyorgy_Varso_alatt.JPG

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.