Valeria Messalina – tretia manželka cisára Claudia (41 -54)

Tretí sobáš Claudia bol, rovnako ako dva predošlé, uzavretý ešte pred jeho nástupom na trón. Tentoraz si za ženu zobral svoju o niekoľko desaťročí mladšiu a pritom dvojnásobnú sesternicu Valeriu Messalinu. Zobrali sa v roku 38 a ešte pred nástupom na post cisára mu porodila dve deti. Mala to šťastie, že vďaka pôvodne pre ňu nie celkom výhodnému manželstvu, s neobľúbeným členom jej rodiny, sa napokon stala najvplyvnejšou ženou v Ríme. Odstrkovaný Claudius si Messalinu zamiloval a bola jedna z pár osôb, okrem jeho prepustencov, ktorým plne dôveroval.

Detstvo v luxuse, ale aj v strachu o život

Messalina sa narodila pravdepodobne v roku 22 Marcovi Valerovi Messalovi Babernatovi –  vnukovi sestry cisára Augusta, Octavie Domitiie Lepide Mladšej, a taktiež vnučke Octavie a navyše sestre  biologického otca budúceho cisára Nerona. Messalina bola pravnučkou nielen Augustovej sestry, ale aj Marca Antonia. Jej príbuzenstvo s najvplyvnejšími a najbohatšími osobami Ríma, v čase zániku republiky, jej prinieslo určite detstvo plné blahobytu. Avšak, narodila sa v začiatkoch vlády Tiberia, ktorý sa preslávil hlavne odstraňovaním svojich politických konkurentov, a to vrátane členov rodiny. Pôvod jej teda určil život plný intríg a úskokov už od detstva.

Manželstvo s o 30 rokov starším bratrancom

Mesalinna sa preslávila svojou krásou. Takže dôvod, prečo ju v roku 38 ako 16 alebo 18-ročnú zosobášili práve s postihnutým, a preto podceňovaným Claudiom, vtedy už 50-ročným so žiadnymi zreteľnými možnosťami na politickú kariéru, nie je celkom jasný. Podriadila sa však požiadavkám rodiny. Claudia si vzala, ba dokonca sa dá ich manželstvo (aspoň zo začiatku) považovať za harmonické. Messalina sa pre Claudia stala najbližšou osobou v živote a urobil by pre ňu čokoľvek.  Krátko po svadbe, v priebehu dvoch rokov, mu porodila dve deti – dcéru a syna. V  roku 39 Claudiu Octaviu a v roku 41 Tiberia Claudia Caesara Britannica.

24. januára sa na ňu usmialo šťastie

Presne v tento deň si totiž po zavraždení cisára Caligulu, jeho manželky a malej dcéry zvolili prétoriáni za jeho nástupcu práve Claudia. Nepredstaviteľné sa teda stalo skutočnosťou. Síce nesmierne múdry, ale postihnutý, rodinou zatracovaný a skrývaný člen iulsko-claudiovskej dynastie, sa stal najmocnejším mužom Ríma a Messalina ho plne ovládala. Ako sotva 20 či 22-ročná sa stala rímskou cisárovnou s obrovským vplyvom na dvore. Navyše, len tri týždne po Claudiovom nástupe na trón porodila Britannica – právoplatného dediča, čím si splnila svoju základnú povinnosť manželky a po rokoch poslušnosti, strachu a života v zlatej klietke sa ocitla na druhej strane barikády. Teraz bola ona tou, čo držala v rukách moc a rozhodovala o životoch druhých namiesto toho, aby niekto rozhodoval o tom jej.

Mala Claudiovu bezbrehú lásku a dôveru

Messalina a Claudiov bývalý otrok, prepustenec Narcissus, patrili ku Claudiovým najbližším ľuďom, na ktorých rady a úsudok veľmi dbal. Messaline sa dostalo všetkých pôct Augusty. Manžel sa s ňou podelil aj  o triumf za dobytie Británie. Dostala prednosť pred niekoľkými vojenskými veliteľmi tohto ťaženia a sprevádzala Claudia v slávnostnom voze. V triumfálnom sprievode ju teda rímski občania mohli vidieť v popredí.

Svoj vplyv na cisára náležite využívala

Z Messalininých skutkov jasne vyplýva, že bola pomerne bystrá, ale aj manipulatívna, žiarlivá, ba až chorobne podozrievavá. Obeťami jej ľstivých úskokov sa stalo mnoho ľudí. Uveďme si pár príkladov. Zo všetkého najviac sa, ako každá matka, cisárovná snažila vyčistiť cestu k trónu svojmu synovi. Preto sa postarala o to, aby Claudius  znova vyhnal svoju neter Iuliu Livillu, ktorú len nedávno povolal z vyhnanstva späť, a to spolu s jej sestrou Agrippinnou Mladšou. Tieto dve sestry poslal do vyhnanstva ich brat a predchodca Claudia, Caligula, za sprisahanie. Iulia Livilla sa však spolu manželom Marcom Viniciom a údajným milencom Senecom Mladším dlho  na cisárskom dvore neohriali. Iulia skončila vyhnaná na ostrov Pandateria (dn. Ventotene) spolu so Senecom. Neskôr bola na cisársky rozkaz odsúdená na smrť hladovaním a manžel  Marcus bol donútený vypiť jed. Agrippina sa opätovnému vyhnanstvu vyhla len vďaka svojej nenápadnosti. Messalina však podľa Suetonia nechcela ani v jej prípade nechať nič na náhodu. Naplánovala usmrtenie Agrippininho syna Nerona počas spánku. Kvôli  svojmu pôvodu mohol stáť v ceste jej syna Britannica na trón. Tento Messalinin plán  nevyšiel a budúcnosť ukázala jej prezieravosť a zdravý úsudok, pretože Neron bol pri výbere  nástupcu Claudia naozaj uprednostnený pred Britannicom.

Ďalšou obeťou Messalininej úskočnosti, a tentoraz predovšetkým márnivosti, sa za pomoci jej dôverčivého manžela stal jej nevlastný otec Appius  Iunius Silanus. Mal na starosti tri légie v Hispanii a po návrate do Ríma sa s jej ovdovenou matkou vzali. Messaline bol jej nový otec zrejme sympatickejší viac akoby sa patrilo. Tá po Appiovi zatúžila ako po milencovi, ten ju však odmietol a kvôli tomu aj onedlho zomrel. Messalina veľmi dobre poznala svojho manžela i jeho  poverčivosť. Presvedčila Narcissa, nech jej pomôže. Obaja cisára presvedčili, že sa im sníval ten istý sen o Appiovej  zrade. Claudius, ktorý to zobral ako znamenie, neváhal a nariadil Appiovu  popravu.

Jej najväčšou slabosťou boli muži

Je pochopiteľné, že zdravá dvadsiatnička a chorľavý päťdesiatnik nemajú rovnaký sexuálny apetít. Je pravdou, že Appius nebol jediným kandidátom na jej milenca. Pretože bola krásavicou, málokto ju odmietol. Claudius jej však aj toto bezbreho toleroval. Dobové pramene v tomto ohľade Mesallinu dosť očierňujú. Prevádzkovanie nevestinca, 24 hodinové preteky s prostitútkou o uspokojovanie mužov, ktoré s prehľadom vyhrala a stále nebola dostatočne ukojená, či 150 známych milencov, toto všetko budú prehnané informácie a klebety dobových autorov. Pravdou však je, že Claudius trpel obrnou a častými bolesťami hlavy, epilepsiou a mal už svoje roky. Nemohol ešte stále mladej žene a vychýrenej milenke stačiť. Po rokoch nekonečnej poslušnosti sa zrazu stala cisárovnou a opila sa mocou. Svoje vášne si vybíjala prostredníctvom milencov. On to vedel a nič proti tomu neurobil. Z tohto dôvodu začali o nej kolovať takéto historky a do dejín sa zapísala ako nymfomanka. Vďaka Plíniovi Staršiemu sa stala ukážkovým exemplárom promiskuity človeka ako živočíšneho druhu.

Raz však zašla priďaleko

Práve túžba po živote s mladším mužom sa Messaline stala osudnou. Nechcela však prísť ani o svoju moc a pripraviť svojho syna o nárok na trón. Jednoduchšie a istejšie ako čakať na Claudiovu smrť a potom dúfať, že si za jeho nástupcu vyberú práve Britannica ako biologického syna sa jej zdalo zosnovanie štátneho prevratu. Tentoraz ju však cisárov obľúbenec nepodporil a ostal na Claudiovej strane. Jej plán bol prostý a nápaditý. Plánovala rozvod a následne svadbu so svojím milencom z radov senátorov, s Gaiom Siliom. Ten sa kvôli tomu taktiež rozviedol. Dvojica chcela starnúceho cisára zvrhnúť a ako regent mal Britannica zastupovať práve Gaius. Svadba sa naozaj konala, ba dokonca dobové zdroje tvrdia, že ešte pred rozvodom, hoci vtedy bol rozvod nenáročnou záležitosťou. Ktokoľvek sa mohol kedykoľvek rozviesť bez udania dôvodu Podľa Suetonia dokonca Claudius o svadbe vedel a Messalina ho natoľko zmiatla, že jej listinou venoval veno k tejto svadbe. Za svedka mladomanželom išiel samotný Narcissus. Či už sa svadba konala za Claudiovým chrbtom alebo nie, o plánovanom prevrate nič nevedel. Túto časť mu prezradil až  Narcissus. Claudius následne sklamaný odsúdil Messallininu k nútenej samovražde. Tá  utiekla do záhrad Valeria Asiatica, muža, ktorý bol tiež vďaka jej vplyvu na Claudia trestne stíhaný. Osudným sa mu stali práve jeho krásne záhrady, ktoré chcela Messalina pre seba. Toto miesto si vybrala aj na svoju smrť. Práve v týchto záhradách si v sprievode svojej matky počkala na neznámeho centuriona. Ten ju prebodol mečom a Messalina tak zaplatila za svoju trúfalosť a manipuláciu cisárom.

___________

Autorka: Zuzana Szabóová

Zdroje:

  1. Edície prameňov

CASSIUS DIO: Lucius (Claudius) Cassius Dio (Cocceianus). Rómaiké historiá. In Loeb Classical Library, 9 volumes, Greek texts and facing English translation, prel Earnest Cary. Cambridge, Massachsetts : Harvard University Press, 1914-1927. Dostupné na internete http://penelope.uchicago.edu/thayer/e/roman/texts/cassius_dio/home.html (Videné 28. 7. 2013).

JOSEPHUS FLAVIUS: Titus Flavius Josephus. Antiquitates Iudaicae

Josephus In Josephus: The Complete Works, prel. Kathleen O’Bannon Dostupné na inernete http://www.ccel.org/ccel/josephus/complete.pdf (Videné 28.7. 2013).

PLINIUS SECUNDUS: Gaius Plinius Secundus. Naturalis historia Dostupné na internete http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Pliny_the_Elder/home.html (Videné 28.7. 2013).

PLUTARCHOS: Bioi paralléloi In Plutarch´s lives Volume XI, prel. Bernadotte Perin. Londýn- Cambridge, Massachsetts: Wiliam Heinemann LTD- Harvard University Press, 1954, 493 s.

SEXTUS Aurelius Victor Epitome De Caesaribus In De Imeratoribus Romanis An Online Encyclopedia of Roman Emperors A BOOKLET ABOUT THE STYLE OF LIFE AND THE MANNERS OF THE IMPERATORES prel. Thomas M. Banchich 2009 Dostupné na internete http://www.roman-emperors.org/epitome.htm (Videné 22.10. 2016).

SUETONIUS: Gaius Suetonius Tranquillus. De Vita Caesarum In Životopisy rímskych cisárov, prel. Etela Šimovičová. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2010, 312 s. ISBN 978-80-8061-427-0.

TACITUS : Publius Cornelius Tacitus. Annales. In Tacitus Letopisy, prel  Antonín Minařík- Antonín Hartmann Praha : Svoboda 1975, 554s. nemá ISBN

2. Knihy/ Monografie

ADKINS, Leslie – ADKINS, A. Roy: Handbook to Life in Ancient Rome, Updated Edition. New York Facts On File, Inc., 2004, 450 s. ISBN: 0-8160-5026-0.

BARRETT, Anthony (ed.). Životy cisarů. Praha: Academia,2012, 450 s. ISBN: 978-80-200-2082-6.

KOLEKTÍV AUTOROV. 2000. Rodinná encyklopédia svetových dejín. Bratislava : Reader´s digest výber, 2000.744 s. ISBN 80-88983-06-1.

SVOBODA, Ludvik, kol. autorov. Encyklopedie antiky. Praha: Academia, 1973, 741 s. nemá ISBN.

3.Internetové zdroje:

BEZ AUTORA. 2016 Messalina [online]. Antický svět . [cit. 2017 02.28.] Dostupné na internete http://www.antickysvet.cz/26132n­messalina

DYAMIO, 2016 Messalina: Ctižiadostivá nymfomanka bažiaca po moci Ríma [online].  Refresher. sk. [cit. 2017 02.28.] Dostupné na internete https://refresher.sk/37571-Messalina-Ctiziadostiva-nymfomanka-baziaca-po-moci-Rima

WASSON, D. L. 2013 Valeria Messalina [online]. Ancient history encyclopedia. [cit. 2017 02.28.] Dostupné na internete: http://www.ancient.eu/Valeria_Messalina/

Obrázok: pbs.twimg.com/profile_images/570402537245663232/AHfY4j_Y.png

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.