Vianoce – odkiaľ pochádzajú?

V dnešnej dobe považujeme Vianoce za sviatky rodiny, radosti a pokoja, no a v posledných rokoch sa vďaka masívnej reklame predajcov stali aj akýmsi komerčným sviatkom. Poďme teraz spolu objaviť, ako tento najznámejší sviatok vznikol, kedy sa objavil a ako sa formoval počas dvoch tisícročí.

vianoce

Stred zimy bol odjakživa obdobím osláv. Koniec decembra bol perfektným dátumom na oslavy prakticky v celej Európe, pretože väčšina dobytka bola porážaná práve v zimnom období, kedy sa ľudia nemuseli obávať, že by sa im mäso pokazilo. Pre mnohých to bolo jediné obdobie v roku, kedy si vôbec mohli dopriať čerstvé mäso. Navyše, v tomto období vyfermentovala väčšina alkoholických nápojov, ktoré si ľudia počas roka vyrábali, takže sa pilo a veselilo. To znamená, že už stovky rokov pred príchodom Ježiša na svet oslavovali Európania svetlo a narodenie v najtemnejších dňoch zimy, v období zimného slnovratu, keď už mali najkratšie dni a najdlhšie noci za sebou a spoločne sa tešili na predlžovanie dní a životodarné slnečné lúče. Napríklad v škandinávskych krajinách oslavovali pohania Yule od 21. decembra (zimný slnovrat) až do konca januára. V Nemecku pohania v tomto období roka uctievali svojho boha Odena, ktorého sa veľmi báli, a preto mu venovali obete. V Ríme zas ľudia oslavovali Saturnálie, oslavy na počesť boha roľníctva a úrody, Saturna. Bolo to obdobie pôžitkov, keď každý mohol jesť a piť, koľko mu hrdlo ráčilo a sociálny poriadok bol doslova hore nohami.

Starí Slovania sa obdobia skracovania dní báli, a tak prinášali Slnku obete, aby znova vyšlo. Taktiež sa sviatky zimného slnovratu spájali so spomienkou na zosnulých, kedy sa chodilo na hroby mŕtvych predkov, kde sa popíjala medovina, z ktorej sa odlievalo mŕtvemu na hrob. Počas sviatkov sa piekli okrúhle koláče, ktoré sa plnili medom, hrozienkami, tvarohom alebo makom. Možno o tom neviete, ale ak okolo štedrovečerného stola uväzujete reťaz symbolizujúcu súdržnosť rodiny a prianie, aby ste sa takto všetci zišli aj o rok, ak dávate pod obrus peniaze, pečiete medovníkové zvieratká alebo kladiete na podlahu slamu, praktizujete zvyky starých Slovanov, pre ktorých to boli taktiež sviatky rodiny a prosperity. Aj naši predkovia si zdobili svoje príbytky vetvičkami z ihličnatých stromov, ale nezdobili si ich tak ako my dnes.

V prvých rokoch kresťanstva sa narodenie Ježiša vôbec neoslavovalo, hlavným kresťanským sviatkom bola Veľká noc. V štvrtom storočí sa cirkevní hodnostári rozhodli zaviesť slávenie Kristovo narodenia. Keďže Biblia vôbec neudáva dátum Ježišovho narodenia (niektoré údaje dokonca naznačujú, že to mohlo byť  niekedy na jar), pápež Július I. sa rozhodol pre 25. december. Pravdepodobným motívom bola snaha zvýšiť šance nového kresťanského sviatku na prijatie medzi ľuďmi. Na druhej strane sa tým vzdali možnosti kontrolovať, ako sa sviatok bude sláviť a aj to môže byť jedným z dôvodov, prečo sa mnohé pohanské zvyky a tradície zachovali až do dnešných dní. Prechod od pohanských ku kresťanským sviatkom pravdepodobne nebol násilný a trval veľmi dlho, možno aj stovky rokov, do začiatku stredoveku však kresťanstvo úplne vytlačilo pohanské náboženstvá. V stredoveku navštevovali veriaci na Vianoce kostoly a potom bujaro oslavovali, pili a jedli tak, ako ešte ich pohanskí predkovia. V 17. storočí došlo vplyvom náboženských reforiem k zmenám aj v tejto oblasti a dnes môžeme povedať, že Vianoce sú pokojné sviatky v kruhu najbližších.

___________

Autorka: Lenka Levarská

Zdroje:

history.com/topics/christmas/history-of-christmas

hlavuhore.wordpress.com/2008/12/26/vianoce-alebo-slnovrat-o-spajani-pohanskych-a-krestanskych-tradicii/

Obrázok: cdn.pixabay.com/photo/2015/12/11/13/59/christmas-village-1088139_960_720.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.