Vladimír Iljušin – odopierané prvenstvo?

O kozmonautiku a lety do vesmíru sa zaujímajú mnohí z nás. Je to veľmi atraktívna a tajuplná téma. No aj tí, ktorí sa nezaujímajú, poznajú aspoň základne fakty. Napríklad aj to, že prvý človek, ktorý prekročil hranice zemskej atmosféry, bol občan vtedajšieho Sovietskeho zväzu Jurij Gagarin. Tí, čo majú dobrú pamäť na čísla, si budú pamätať aj presný dátum tejto udalosti – 12. 4. 1961. Od roku 1969 sa tento deň slávi ako Medzinárodný deň kozmonautiky. Existujú však domnienky a fakty, ktoré napovedajú o tom, že všetko mohlo byť celkom inak. 

iljusin

Vladimír  Sergejevič Iljušin

Mnohí veria, že  Gagarin nebol prvý a že ešte pred ním bolo uskutočnených niekoľko pokusov. Dokumentárny film „Space: The Secret History“ rozobral detailne verziu, ktorá dané prvenstvo pripisuje Vladimírovi Sergejovičovi Iljušinovi. Skúsme sa teraz zamerať na pár základných faktov. 

Kto bol Vladimír Sergejevič Iljušin?

V. S. Iljušin sa narodil 31. marca 1927. Jeho otec bol známy a vplyvný letecký konštruktér. Vladimír si však s otcom veľmi nerozumel. Chcel sa uberať vlastnou cestou a lákalo ho lietanie. V dospelosti pracoval pre konštrukčnú kanceláriu Suchoj ako testovací pilot.

Neskôr sa dostal do povedomia tak, že na lietadle T-631 dosiahol výškový rekord 28.857 m. Postupne zbieral ďalšie výškové a rýchlostné rekordy. Za to bol odmenený ocenením „Hrdina Sovietskeho zväzu„.

Vesmírny program

Krátko pred Gagarinovým letom sa začali šíriť fámy o tom, že sa uskutočnil kozmický let, pri ktorom sa zranil kozmonaut. Prvé médium, ktoré sa o tom zmienilo, boli britské komunistické noviny Daily Mail. Dodnes sa však nevie, kto podal autorovi článku takéto informácie. Hneď potom francúzsky novinár Eduard Brobovski poslal správu, že zraneným kozmonautom bol Vladimír Sergejevič Iljušin, ktorý mal aj s raketou dopadnúť na územie Číny. Krátko po Gagarinovom štarte však svoju správu odvolal.

K fámam prispela aj vtedajšia atmosféra v Sovietskom zväze, kde sa veľa podstatných veci utajovalo. Medzi ne patrilo dokonca aj meno konštruktéra nosnej rakety, ktorá vyniesla do vesmíru družicu Sputnik. Keď sovietske vedenie kontaktoval nominačný výbor pre Nobelovu cenu, kvôli utajeniu nebolo šikovnému konštruktrovi umožnené vycestovať z krajiny a štátni lídri ocenenie odmietli. Meno Sergeja Pavloviča Koroljova tak zostalo na dlhé roky skryté pred verejnosťou. Pritom práve on stál za tým, že svetu padla sánka v nemom úžase a Rusko sa stalo veľmocou. Všetci museli pochopiť, že tu nežijú iba zadubenci prebývajúci na zemljankach. Rusko si ako prvé začalo podmaňovať vesmír. 

Rovnako sa objavili fotografie ďalších astronautov pri prípravách na vesmírny program. Ich cieľom ale nebol samotný let. Podieľali sa iba na veciach s ním súvisiacim (skúšky v tlakovej komore a podobne). Keď nakoniec neleteli, začalo sa pošepkávať, že pri lete zomreli. Nikita Chruščov bol doslova posadnutý vesmírnym programom a víziou, že prvý človek vo vesmíre musí byť Rus. 

Aj o Iljušinovi sa začali v sovietskych médiách šíriť protichodné informácie. Na začiatku oficiálni predstavitelia vyhlásili, že nikdy nepatril medzi kozmonautov a teší sa veľmi dobrému zdraviu. Potom pripustili jeho spoluprácu na vesmírnom programe, ale informovali, že mal autonehodu. Následne zase tvrdili, že vo výcviku nebol, lebo nehoda sa stala v roku 1959, no potom rok 1959 zmenili na 1960. Štyri mesiace pred jeho údajným letom sa ale objavila fotografia, na ktorej bol úplne zdravý. Pavučina lží začala byť veľmi labilná. 

Kolovala aj správa o tom, že po autonehode sa Iljušin liečil v Číne. To by sedelo s tým, že jeho raketa dopadla na územie tejto krajiny a Sovietsky zväz mal ťažkosti s jeho vydaním naspäť. Bolo totiž dosť nepravdepodobné, že významy občan ZSSR by dal prednosť čínskym lekárom pred sovietskými. Navyše, vzťahy medzi týmito dvoma komunistickými veľmocami neboli práve najideálnejšie.

Spochybnenie fámy

Oficiálne je teória o Iljušinovom lete striktne odmietaná. Správu Eduarda Bobrovského odmietli aj v USA. Tí v tej dobe pozorne sledovali vesmírne aktivity Sovietov a údajne nič podozrivé nezaznamenali. Dá sa ale tejto zhýralej veľmoci plne dôverovať? Taktiež sa nikto z ľudí, ktorí vtedy pracovali na Bajkonure, o tomto lete nezmienil.

Iljušin mal údajne letieť 7. 4. 1961 na rakete Rusia 7. Podľa všetkého sa však v tej dobe podobný štart neuskutočnil. Jedine lety pred tým dátumom boli let vojenskej rakety R – 16 (2. 4. 1961) a let balistickej rakety R-9 (presný dátum neurčený).

Iné info

Gagarin

Jurij Gagarin

Mohli byť skutočne nejaké lety do vesmíru aj pred Gagarinom? Prečo všetky krajiny blahoželali Rusku k prvému vesmírnemu hrdinovi, no medzi gratulantmi chýbala Čína? Zdá sa, že tá radšej o všetko pomlčala. K ďalším vesmírnym úspechom ZSSR sa už vždy vyjadrila. Iljušin zapadal do ruského ideálu. Bol by skvelým prvým mužom. Pochádzal z dobrej rodiny, dosahoval výsledky, bol jednoducho perfektný. Keď zlyhal a pri pristávaní sa dostavili problémy, situácia sa musela rýchlo riešiť. Povráva sa, že Chruščova neúspech tejto akcie tak zronil, že sa musel ísť s rodinou zregenerovať k moru. Kompetentní si vyhliadli mladého a ambiciózneho Gagarina, ktorý ale nemal žiadne výsledky, ba ani meno. Bol iba symbolom mladej ruskej dravosti. Mohol byť bábkou v rukách mocných? Aby ututlali nastávajúci tlak, rýchlo ho vypravili na let a nakoniec to i vyšlo. Koluje tiež správa, že Gagarin začal neskôr (možno i pod vplyvom ťarchy svedomia alebo rozmaznanosti) rozprávať čo nemal a štát sa ho jednoducho musel zbaviť (v tichosti a v rukavičkách). Iljušin zomrel v roku 2010 a dlhé roky pracoval ako letecký technik. Istého času sa rozhodol vyjsť s príbehom von, no nakoniec si to celé rozmyslel. Prečo? Žil v tieni „veľkého muža„, ktorému boli dopriané pocty, aké sa jemu nikdy nedostali, no právom by mu patrili. Obával sa niečoho, alebo sa iba rozhodol, že nebude brať slávu niekomu, koho si ľudia za tie roky tak obľúbili? 

Rádioamatéri Achille a Giovanni Battista Judica-Cordiglia si v roku 1957 postavili v Taliansku stanicu Torre Bert. S ňou dosiahli niekľoko úspechov. Zachytili napríklad signály prvých amerických a ruských satelitov. Ocenila ich aj americká NASA. Okrem spomínaných signálov zo satelitov oznámili svetu aj pomerne šokujúcu vec. A to že 28. 11. 1960 zachytili z vesmíru volanie o pomoc. 2. februára 1961 taktiež začuli niečo, čo sa podobalo tepu ľudského srdca. 17. mája 1961 počuli ženský hlas volajúci o pomoc, ktorý hlásil, že loď stratila tepelný štít a pri návrate ju zachvátil požiar. 23. mája 1961 sovietska agentúra TASS vydala info, že v atmosfére zhorela automatická družica. Podobné informácie zachytil aj britský rádioteleskop Jodrell Bank. Vedci ale usúdili, že išlo o stratenú sondu Venera 1, ktorá bola vypustená k Venuši. Môžeme teda veriť, že pred Gagarinom dosiahli vesmír aj iné osoby?

Záver

Nepopieram, že Gagarinov let bol významnou udalosťou, ktorá posunula ľudstvo o poriadny krok vpred. No stále mi vŕta v hlave, ako to bolo s pokusmi pred ním. Myslím, že bolo dosť pravdepodobné, aby sa nejaké uskutočnili. Snáď sa raz dozvieme niečo viac. No každý dnes pozná, aké tajnostkárske a prísne vie byť Rusko. 

Autor: Tomáš Karľa

Zdroje: dokumentárny film: Space: The Secret History, technet.idnes.cz, novakoviny.eu

Obrázky: testpilot.ru, technet.idnes.cz

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.