Vlkolaci- (ne)skutočná história?

Zrejme každý z nás videl film, počul príbeh alebo čítal nejakú legendu, kde sa spomínajú ľudia, ktorí na seba berú podobu zvierat. V minulosti bola existencia týchto bytostí považovaná veľkou časťou populácie za jasný fakt. I v súčasnosti môžeme stretnúť jedincov, ktorí tomu stále veria, aj keď ich je iba menšie percento. Jasným dôkazom je aj to, že existuje lykantropia, psychická choroba, pri ktorej človek verí, že sa mení na vlka alebo iného živočícha.

vlkolak film

S kým máme tu česť?

V mytológii a v ľudových poverách vystupujú vlkolaci ako ľudia, ktorí sa buď dobrovoľne pomocou mágie, či pod vplyvom cudzieho kúzla, alebo jednoducho za mesačného splnu premenia na vlka a páchajú rôzne skutky, nie zriedka brutálne. Po premene si väčšinou nič nepamätajú. Okultizmus definuje vlkolakov podobne ako vystupovali v tradíciách. Dokonca sa našli aj vedci, ktorí chceli potvrdiť, že lykantropia (v tomto prípade schopnosť meniť sa na vlka) je spôsobená vírusom. Existujú však aj iné formy premeny na zviera – zmena na tigra či krokodíla sa vyskytuje v indiánskych a afrických legendách.

Pôvod povier

Vznik týchto, pre mnohých dnes už rozprávok, pochádza zo severogermánskej mytológie, kde duše mŕtvych opúšťali telo a brali na seba podobu vlka alebo medveďa. Samotný pojem lykantropia pochádza z antiky a je odvodený od kráľa Lykaona, panovníka Arkádie, ktorého Zeus premenil na vlka, pretože sa odvážil pohostiť boha ľudským mäsom. V 15. a 16. storočí sa potom predstavy o lykanoch v Európe menili vo fanatizmus. Hystéria však môže súvisieť s kanibalizmom, ktorý sa šíril súbežne s hladomormi sužujúcimi obyvateľov ,,starého kontinentu“ a pravdepodobne aj s halucináciami obvinených z vlkolactva, a teda i o tom , že sú schopní premeniť sa na divé zvery. Zrejme šlo o ľudí, ktorí trpeli dnes už psychiatriou zadefinovanou lykantropiou. V súčasnej dobe, keď si tieto ,,potvory“ pripomíname v jednoduchých filmoch, s jediným s cieľom zabaviť, sa skupinka vedcov snažila dokázať, že premenu na vlka spôsobuje vírus Lyc- V, podobný tomu HIV. Malo ísť o tzv. retrovírus. Ostatným však zrejme pripadali tieto špekulácie asi trocha smiešne. 

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Krvavá história

Čo však rozhodne nie je na smiech, je počet obetí honu na vlkolakov, ktorý sa podobal tomu na čarodejnice. Trest smrti bol tiež väčšinou rovnaký – upálenie. Rovnako ako dnes, aj vtedy si táto myšlienka našla spojencov v kruhoch vzdelaných ľudí. Pierre Mamor, rektor univerzity v Poitiers neprejavil ani zdravý skepticizmus pri svedectve od istej ženy, ktorá videla svojho muža zvracať časti detského tela. Nejedná sa však o jediný prípad, súdne spisy ich obsahujú viacero. Roku 1521 odsúdili vo Francúzsku dvoch sedliakov. A asi najznámejší prípad sa udial v krajine galského kohúta, keď upálili Gillesa Garniera, a to údajne preto, lebo uzavrel zmluvu s diablom, čo potvrdili niekoľkí jeho susedia. Zabil a zjedol niekoľko ľudí vrátane detí. Sám obvinený sa priznal k používaniu zázračnej masti pred útokmi. Existujú aj prípady, keď boli z vlkolactva obvinené ženy. V roku 1604  sa zmenilo v Lausanne 5 žien na vlčice, uniesli, uvarili a zjedli dieťa. Na zamyslenie je určite aj to, či si dokážu divé zvery uvariť potravu… Ani táto, ako i ďalšie absurdity, nezastavila vražedné šialenstvo, ktoré pretrvávalo naďalej. Jasný dôkaz toho, že ľudstvo sa z inkvizície nepoučilo. 

Autor: Ľuboš Jendryščík

Zdroj: Larousse: Nevyriešené záhady sveta, Mladé Leta, ISBN 80-06-01211-3

Obrázky: strangekidsclub.com, wall.alphacoders.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.