Vojna troch kráľov (Prvá časť)

Keď Škóti prekvapujúco porazili Angličanov v bitke pri Bannockburne, ich armáda sa v roku 1315 presunula do Írska. Snažila sa z neho vytlačiť Angličanov, aby sa brat škótskeho kráľa mohol stať írskym kráľom, čo by viedlo k vytvoreniu keltskej aliancie v opozícii voči anglickej moci. Táto ambícia viedla k vojne troch kráľov, ktorá je dnes pomerne zabudnutou záležitosťou, hoci mohla zásadne ovplyvniť chod dejín Britských ostrovov.

vojna troch kráľov

Angličania v Írsku a väzby Írov so Škótmi

Zhruba o storočie neskôr, po normanskom víťazstve v bitke pri Hastingse, zabrali dobyvatelia tiež Írsko a vytvorili z neho svoju mocenskú jednotku. O Angličanoch žijúcich v Írsku sa začalo hovoriť ako o Angloíroch a väčšina írskych pánov nevidela inú možnosť, ako sa im podrobiť. Mnohí Íri však naďalej nepovažovali anglického kráľa za svojho vládcu, a tak sa v Írsku začali súbežne rozvíjať dve odlišné kultúry, írska a normanská, neskôr angloírska. Na rozdiel od škótskej tak bola írska spoločnosť veľmi polarizovaná.

Angličania považovali pôvodných Írov za hrubých, divokých a necivilizovaných. Odsúvali ich preto bokom a takto ospravedlnili vlastnú inváziu krajiny. Anglický politický systém sa ale zároveň obával začlenenia Írska do svojich štruktúr a Angličanov od Írov odlišovali aj zákony, keďže zabitie Angličana bolo považované za trestný čin, zatiaľčo usmrtenie Íra nie.

Íri sa vždy cítili viac spätí so svojimi keltskými bratmi v Škótsku, s ktorými zdieľali spoločnú históriu po niekoľko storočí. Ešte v treťom storočí nášho letopočtu začali s kolonizáciou Škótska. Tunajšie kráľovstvo malo teda írske korene. Íri so sebou do Škótska priniesli aj kresťanstvo a miestni králi boli vlastne pokračovateľmi írskych šľachtických dynastií. Obzvlášť silné väzby medzi oboma krajinami panovali v írskom Ulsteri a západnom Škótsku. Na lodi sa dá z Írska do Škótska dostať po mori za pár hodín a Škóti vždy hľadeli na Írsko ako na krajinu, z ktorej pochádzali a ktorej kultúra na nich mala najväčší vplyv.

Oproti Írom, ktorí nemali jednotného kráľa, však Škótom vládol jeden hlavný panovník. Za toho najdôležitejšieho a najslávnejšieho z nich je považovaný Robert Bruce (1274-1329), vládnuci od roku 1306 ako Robert I.. Aby si posilnil svoj nárok na trón, v roku 1302 sa oženil s Alžbetou (1284-1327), dcérou earla z Ulsteru, Richarda Óg de Burgh (1259-1326), ktorý bol jedným z najsilnejších anglo-írskych lídrov a svadbou s jeho dcérou získal Bruce vplyvného spojenca.

Boj Škótska za slobodu a bitka pri Bannockburne

Anglický kráľ Eduard I. (1239-1307) bol veľmi ambiciózny a rovnako sa tiež dlhodobo zaujímal o škótsky trón, snažiac sa Škótsko prehlásiť za súčasť svojho teritória. Práve kvôli správaniu tohto kráľa začali Škóti považovať Angličanov za arogantných. Nenávisť k Eduardovi vyvolala ľudovú rebéliu vedenú Williamom Wallace (1270-1305), známejším pod prezývkou Statočné srdce.

V tejto rebélii menil budúci škótsky kráľ Robert I. strany, raz podporujúc Wallacea a potom zas Eduarda I.. Bol politickým pragmatikom a prikláňal sa na stranu, o ktorej sa domnieval, že mu pomôže uskutočniť jeho cieľ a tým bolo posadiť sa na škótsky trón. Mal naň síce významný nárok, nebol však jediným uchádzačom o túto pozíciu. Počiatkom roku 1306 sa Robert Bruce stretol so svojim hlavným rivalom Johnom Commynom v opátstve Dumfries a tu ho zavraždil priamo na oltári, načo bol označený za heretika a exkomunikovaný z cirkvi.

Napriek tomu sa Robert Bruce práve s pomocou škótskej cirkvi prehlásil za kráľa všetkých Škótov a čoskoro nato ho anglický kráľ Eduard I. napadol, aby jeho vládnutie potlačil ešte v zárodku. Nechal zajať alebo zabiť viacerých členov Robertovej rodiny a sám Bruce bol následne prenasledovaný spolu so svojou okresanou armádou. Tú doviedol do najzápadnejšieho bodu Škótska, odkiaľ vidieť do írskeho Ulsteru.

Bruce uvažoval požiadať o pomoc vo vojne proti Anglicku Írov a preplavil sa po boku svojich verných do Írska, kde sa ukryl v istej jaskyni dostupnej výhradne po mori, pripravujúc sa na ďalšie boje. Jeho mladší bratia Tomáš (1284-1307) a Alexander (1285-1307) medzitým vybudovali írske vojsko a pristáli s ním v Škótsku, kde ich však porazil kráľ Eduard I. a nechal ich následne popraviť.

Trvalo niekoľko rokov, kým mohol Robert Bruce uzatvoriť s Írmi životaschopné spojenectvo. V roku 1307 Eduard zomrel a týmto zásahom bola najväčšia prekážka k škótskej slobode odstránená. Kráľ prezývaný aj Kladivo na Škótov bol tým najbezohľadnejším anglickým panovníkom, akému Škótsko čelilo, jeho syn a následník Eduard II. (1284-1327) bol však oveľa menej impozantným nepriateľom.

Anglické a škótske vojská sa napokon stretli v bitke pri Bannockburne v roku 1314. Tento boj možno považovať za najdôležitejší v celej škótskej histórii. Angličania v ňom pritom mali nielen početnú prevahu, ale zároveň ich vojsko pozostávalo z dobre vyzbrojených rytierov na koňoch, zatiaľčo v škótskych radoch bojovali farmári, mešťania a bežní obyvatelia pešky a s pomocou zbraní, aké mali poruke.

Napriek všetkému však Škóti prekvapujúco v tejto bitke vyhrali. Išlo o ich najväčšie víťazstvo v strete proti Angličanom v dejinách. Škótsky kráľ následne začal zatláčať Angličanov späť na juh a bolo pre neho veľmi dôležité, aby uznali nezávislosť Škótska s ním na čele ako kráľom.

Príchod Škótov do Írska a zabratie Ulsteru

V apríli 1315 zvolal Robert I. vodcov jednotlivých oblastí Škótska, aby sa spolu dohodli na ďalšej stratégii. Vtedy sa opäť začal obracať na Írov, ktorým posiela list, kde zdraví všetkých obyvateľov a vyzdvihuje, v čom sú si so Škótmi podobní. Apeluje na staré väzby a argumentuje, prečo by dva keltské národy mali znovu spojiť svoje sily.

O mesiac neskôr sa v sile 6 -tisíc ozbrojených mužov vylodili Škóti na írskom pobreží, čo bolo nepríjemné prekvapenie pre Angličanov vládnucich v Írsku. Prvým írskym pánom, ktorý sa zaviazal škótske snahy podporiť, bol kráľ Tir Eógain, Donall Ó Néill, ktorý bol mocným a bohatým mužom, potomkom veľkých írskych kráľov. Hoci mal významné miesto v írskej spoločnosti, nie všetci ho považovali za právoplatného najvyššieho kráľa Írska a on si dobre uvedomoval, že spojenectvom so Škótmi sa môžu naplniť jeho vlastné záujmy.

Hoci Carrickferguss je v súčasnosti len malou pevnosťou v blízkosti Belfastu, v 14. storočí bol Belfast naopak len pomerne bezvýznamným mestečkom a spomenutý hrad najdôležitejšou usadlosťou írskeho regiónu Ulster so strategickou polohou. Pre Škótov bolo preto dôležité získať hrad skôr než sa v Írsku vylodia Angličania a využijú ho na sústredenie vlastných vojsk. Dobytie hradu by navyše znamenalo nadvládu Škótov a Írov v oblasti Severného mora a ich dominanciu na Britských ostrovoch na sever od Anglicka.

Škótske vojsko však nebolo dostatočne vybavené na to, aby pevnosť dobylo, preto ju namiesto toho obkľúčilo a snažilo sa obyvateľov vyhladovať. V blízkosti Carrickferguss sa so Škótmi stretli niektorí významní Íri a v ich prítomnosti bol v lete roku 1315 brat škótskeho kráľa Roberta Bruce, Eduard (1280-1318), vyhlásený za najvyššieho kráľa Írska.

Na tieto udalosti reagovali Angličania pomerne pomaly. Eduard II. prikázal svojmu zástupcovi v Írsku, Edmundovi Butlerovi (1268-1321), aby zoskupil angloírskych lordov a s ich pomocou vybudoval armádu. Z týchto pánov bol najmocnejší earl z Ulsteru, svokor škótskeho kráľa Roberta I.. Nepozdávalo sa mu, že Škóti prechádzajú jeho rozsiahlym územím ako sa im páči a akoby im patrilo. Povedal preto Butlerovi, že on osobne povedie vojsko, ktoré bude so Škótmi bojovať.

To viedlo ku krvavým bojom, ktoré však Angloíri prehrali a Ulster prešiel prakticky do škótskych rúk. Earl z Ulsteru začal bitky ako jeden z najmocnejších Írov tej doby, ktorý chcel dokázať Škótom, kto je tu pánom. Namiesto toho však napokon musel opustiť vlastné územie.

Ako sa udalosti vyvíjali ďalej, tak to sa dozviete v ďalšej časti. 🙂

_______________
Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film War of the Three Kings: Part One

Obrázok: i161.photobucket.com/albums/t223/Lorna_Green_Dee/kingsadvert1_zpse2dac9c9.png

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.