Wenzel Jaksch

jakschCieľom dnešného článku je predstaviť čitateľom magazínu Magistra História jednu z popredných osôb česko-slovenských dejín – politika, novinára a spisovateľa Wenzela Jakscha. Tento človek je, na rozdiel od ľudí ako T. G. Masaryk či Edvard Beneš, pomerne malo známy, aj keď počas prvej republiky a 2. svetovej vojny zohral významnú úlohu.

Narodenie a mladosť

Wenzel Jaksch sa narodil 25. 9. 1896 v českej obci Dlouhá Stropnice. Po ukončení meštianskej školy odišiel pracovať do Viedne ako murársky učeň. Tam prišiel do kontaktu so sociálno-demokratickými myšlienkami. V 1. svetovej vojne bol ťažko ranený.

Prvá československá republika

Počas prvej ČSR vstúpil do Nemeckej robotníckej sociálno demokratickej strany v ČSR (známej po skratkou DSAP). Istý čas bol redaktorom pražských nemeckých sociálnodemokratických novín Sozialdemokrat. Od roku 1929 začal pôsobiť ako poslanec (bol ním až do roku 1939) a neskôr sa dostal až do vedenia DSAP – v roku 1927 bol člen predsedníctva, v 1935-tom podpredseda a nakoniec 1938-predseda. Strana DSAP bola na začiatku proti československému štátu, neskôr názor zmenila a bola súčasťou niekoľkých vtedajších vlád. Prvýkrát do vlády vstúpila v 1926-tom. Snažila sa tzv. evolučnou cestou presadiť pre československých Nemcov autonómiu.

Obdobie po nástupe nacizmu v Nemecku

Po nástupe nacizmu v Nemecku sa DSA snažila medzi československými Nemcami presadzovať demokratické myšlienky a byť protiváhou Henleinovej Sudetonemeckej strany (SDP). Sám W. Jaksch mal v československom parlamente prejav, kde varoval Hitlera pred československou armádou. Navyše na československých územiach obývaných Nemcami sa snažil usporiadať protinacistické demonštrácie. V tomto období upustil od presadzovania autonómie.

Bohužiaľ, kvôli veľkej hospodárskej kríze v 30-tych rokoch to mal nesmierne ťažké. Nemecké obyvateľstvo viac podliehalo myšlienkam K. Henleina a nacizmu ako takému. Nevyšli ani jeho pokusy osloviť sudetonemeckú inteligenciu.

Druhá svetová vojna

Po vzniku protektorátu odišiel do exilu, s čím mu pomohol aj Ján Masaryk. Najprv do Švédska, potom Londýna. Tam si postupne získal uznanie ako predstaviteľ nemeckých demokratov z ČSR. Počas exilu rozbehol aj kontakty s E. Benešom.

Edvard Beneš mu najprv ponúkol miesto v štátnej rade (štátna rada mala plniť funkciu ako parlament počas tzv. provizórneho štátneho zriadenia), to však odmietol. Snaha E. Beneša spolupracovať s Nemcami však vzbudila nevôľu u domáceho odboja. Na základe toho sa v ich vzťahu pomaly objavovali trhliny. No nielen pre to. Wenzel Jaksch, na rozdiel od E. Beneša, uznával Mníchovskú dohodu. Pripúšťal síce, že nejaké sudetonemecké územia sa po vojne vrátia ČSR, ale predmníchovske hranice ostro odmietal. Taktiež nesúhlasil s plánom na odsun väčšiny nemeckého obyvateľstva. Počítal síce s nejakým odsunom, no bol presvedčený, že v ňom by mali byť zahrnutí len ľudia spojení s nacizmom.

Snažil sa vtedajšie politické špičky presvedčiť, aby sa k niečomu takému nepristúpilo a spísal proti tomu aj petíciu. Po medzinárodnom uznaní československej exilovej vlády boli jeho snahy odsúdené na neúspech.  E. Benešovi poslal list, kde a písalo:

1: ,, Jsou jiné možnosti, jak potrestat nacistické zločiny… Transfer obyvatelstva byl by pomstou bez rozdílu, a to znamená, pane prezidente – rád bych mluvil zcela otevřeně – zničit každou základnu demokratické spolupráce na jednu generaci.“ 

Trhliny vo vzťahu medzi nim a E. Benešom nakoniec vyústili do jeho zákazu vrátiť sa do povojnového Československa.

Povojnová činnosť

V roku 1949 sa s manželkou (oženil sa v londýnskom exile) usadili v Nemeckej spolkovej republike. Tam pôsobil v organizáciách vysídlencov. Počas toho pobytu založil samostatnú Sudetonemeckú sociálnodemokratickú stranu. Vydal aj niekoľko kníh a zastával pomerne ostré protičeskoslovenské postoje. Najznámejšou bola Cesta Evropy do Postupimi (1958) – po menších problémoch vyšla aj v českom preklade (2000). Neskôr ho zvolili aj do celoštátneho nemeckého parlamentu.

Zomrel kvôli automobilovej nehode v roku 1966. Na jeho pohrebe rečnil aj vtedajší starosta Západného Berlína Willy Brandt (neskôr slávny nemecký kancelár).

______________

Autor: Tomáš Karľa

Zdroje:

  1. Historie CS
  2. cs-magazin.com/index.php?a=a2005091039
  3. venkovskyden.blogspot.sk/2007/10/wenzel-jaksch-socha-mezi-vlky1st.html
  4. ceskenarodnilisty.cz/clanky/prof-phdr-vera-olivova-drsc-wenzel-jaksch-cesta-evropy-do-postupimi.html
  5. leporelo.info/nemecka-socialne-demokraticka-strana-delnicka

Citáty:

  1. cs-magazin.com/index.php?a=a2005091039

Obrázok: appelius.de/images/p015_1_01.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.