William Lawrence Bragg – za čo mu vďačíme?

,,Vo vede nie je ani tak dôležité získavať nové fakty, ale skôr objavovať nové spôsoby a uvažovať o nich.

(Sir William Bragg, 1968)

Mnoho vecí, ktoré nám v dnešnej dobe uľahčujú život, alebo ho dokonca zachraňujú, považujeme za samozrejmosť. Čo a kto sa však skrýva za zariadeniami ako CT, ultrazvuk a podobne? Sú to roky tvrdej driny, na ktorú sa podujali ľudia, ktorí svojimi schopnosťami akoby predbehli dobu. Jedným z nich bol aj William Lawrence Bragg, vedecký priekopník, ktorého meno by mal poznať nielen každý fyzik či matematik, ale aj milovník histórie. Magazín Magistra História sa bude dnes týmto mužom zaoberať o niečo viac. 

Niečo z mladosti

William Lawrence Bragg sa narodil 30. marca 1890 v austrálskom Adelaide do rodiny iného významného fyzika, ktorým bol William Henry Bragg. Zaujímavosťou je, že sa stal prvým Austrálčanom, ktorému lekári röntgenovali zlomenú ruku po páde z bicykla. Študoval matematiku, chémiu a fyziku na univerzite vo svojom rodnom meste. Po promócii roku 1908 dostal jeho otec pracovnú ponuku na Leedskej univerzite, a tak sa rodina presťahovala do Anglicka, kde Lawrence pokračoval vo svojom vzdelávaní, k čomu mu určite dopomohlo aj získané štipendium v matematike.

Zariadenie, ktoré využívame dodnes   

Vlna, čo je aj svetlo, je schopná difrakcie, alebo ohybu, čo znamená, že sa dostane aj do oblasti geometrického tieňa. Tento jav je možné pozorovať, keď prechádza vlnenie štrbinou, ktorej rozmery sú porovnateľné s jeho vlnovou dĺžkou. W. L. Bragg zistil, že k difrakcii vĺn dochádza aj vtedy, keď prechádzajú cez kryštalické štruktúry. Pri presvetľovaní kryštálov röntgenovými lúčmi sa lúče rozptýlili na atómoch usporiadaných do určitej sústavy a na tienidle sa vytvorili obrazce plné škvŕn. Tieto obrazce záviseli od druhu kryštálu. Tu sa prejavilo, aká je dôležitá vyššie spomenutá podmienka difrakcie. Röntgenové lúče majú veľkú energiu, ale malú vlnovú dĺžku, menšiu než priestorové rozloženie atómov kryštálu, a teda mohlo dôjsť k difrakcii. 

O celej záležitosti hovorí Braggov zákon, ktorého matematické vyjadrenie má tvar 2d sin θ=nλ (d je vzdialenosť medzi vrstvami atómov, n je celé číslo, λ je vlnová dĺžka vlny a θ je uhlom dopadu).

braggTieto poznatky využívajú viaceré vedecké oblasti vrátané chemikov a biológov, napríklad pri počítačovej tomografii, ultrazvuku či magnetickej rezonancii. 

Samotný W. L. Bragg získal roku 1915 (spolu s otcom) Nobelovu cenu, hnevalo ho však, že veľká časť ľudí prisudzovala objav skôr otcovi ako jemu. Vo svetových vojnách pracoval v armáde so sonarom, no taktiež sa venoval aj popularizácii vedy. Zomrel 1. júla  1971.  

Jeho zistenia prispeli k ďalšiemu výraznému objavu v histórii ľudstva, ktorý však možno vôbec nebol až taký skvelý. Ale o objavení štruktúry DNA až nabudúce….

___________

Autor: Ľuboš Jendryščík 

Zdroje:

sk.wikipedia.org/wiki/William_Lawrence_Bragg

Joanne Baker: Fyzika 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať, Slovart, ISBN 978-80-556-0876-1

Obrázok

upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/1d/Wl-bragg.jpg/220px-Wl-bragg.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.