Zábava v starovekom Ríme

Hlavné mesto Talianska, mesto miest, historický Rím. Je jedným z najviac navštevovaných oblastí sveta. Nachádza sa tu množstvo fascinujúcich historických pamiatok, ktoré z neho robia vlastne najväčšie múzeum pod šírym nebom.

Rim

Brutálna zábava, kúpele, vily, cesty… Toto všetko sa nám vybavuje v pamäti v súvislosti so starovekým Rímom nielen vďaka pamiatkam, ale aj filmom. Snáď nič neupútalo scenáristov viac ako kultoví gladiátori. Muži vysielaní na smrť, aby sa ľud pobavil. 

Koloseum je v súčasnosti architektonickou dominantou Ríma. Stojí na mieste umelého jazera v záhrade Nerovho Zlatého domu na konci Forum Romanum. Pôvodne slúžil ako amfiteáter a bola to najväčšia budova v Rímskej ríši, ale tiež hlavné lákadlo pre tých, ktorí chceli vidieť gladiátorsky súboj na tej najvyššej úrovni. Stavba pozostávala z arény s elipsovitým pôdorysom, ktorá bola obklopená radmi sedadiel usporiadaných do poschodí. Diváci sedeli alebo stáli na štyroch terasách. Zmestilo sa tu až 50.000 divákov. Najurodzenejší sedeli v predných radoch, boli tam lóže pre cisársku rodinu a šesť miest pre uctievané rímske kňažky – panny vestálky. Za sedadlami a pod nimi sa nachádzali schodiská a chodby. Hry sa konali až 175 dní v roku. Teplota v Ríme bola počas leta veľmi vysoká a publikum, ktoré sa nachádzalo v Koloseu, bolo chránené pred slnkom obrovským baldachýnom.  

Rímske koloseum malo 80 vchodov a zároveň východov. Denne sa tu odohrávali gladiátorské predstavenia, pričom v priebehu dňa bolo zabitých až 5.000 zvierat. Príkaz na výstavby tohto monumentu dal cisár Vespasián v roku 72 n. l. Dokončený bol ale až za vlády cisára Tita . Ďalšie vylepšenia boli uskutočnené počas vlády Domiciána. Na prácach sa podieľali najmä Židia, ktorí boli zajatí a prevezení do Ríma z Judei (po potlačení židovského povstania a dobytí Jeruzalema). Prvé hry trvali 100 dní. Väčšina zo 100.000 mužov, ktorí tu mali zabávať Rimanov, zahynula. 

V koloseu zomrelo pri každom zápase asi 50% účastníkov. Gladiátori, ktorí bojovali statočne, mohli byť ušetrení jediným cisárovým gestom, zodvihnutím palca smerom nahor. Palec smerujúci dole znamenal smrť. Ľudský život závisel vlastne iba od sympatií, nálady a vôle obyčajného rozmarného človeka, ktoré boli ale neraz ovplyvnené burácajúcim davom. 

Hry a zápasy boli pre verejnosť zväčša zadarmo. Cisár veril, že toto je tá správna cesta, ako udržať ľudí starovekého Ríma šťastnými. Počas hier sa rozdával chlieb a všade bolo veselo.

zabava v Rime

Možno sa nám zdá, že starovekí Rimania boli skutočne veľmi krutí, keď preferovali takúto zábavu. Avšak, nie všetky formy zábavy v sebe niesli znaky násilia. Pravdou tiež zostáva fakt, že veľa vzdelaných Rimanov bolo zdesených krutosťami, ktoré sa tu odohrávali, a preto si radšej zašli do divadla, aj keď sa tu hrali prevažne frašky a komédie. Intelektuálny zážitok sa teda nedal očakávať, no ako relax to celkom ušlo. 

V roku 404 n. l.  boli gladiátorské zápasy zakázané a v 6. storočí sa skončili aj zápasy s divými zvieratami. Bežne tu totiž medzi sebou bojovali i divoké mačky, byvoly, medvede a slony. Dobové pramene tiež uvádzajú, že posledné hry sa v Koloseu konali v roku 523 n. l., a teda až viac ako sto rokov po ich oficiálnom zákaze.

Aj takýto bol Rím a jeho smiešne tragická (alebo tragicky smiešna) zábava. 

Autorka: Simona Sagová

Zdroj: historylearningsite.co.uk

Foto: execdigital.com, crystalinks.com

 

Comments
  1. Tomáš Havala

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.