Zápalkový kráľ

Vynálezcom prvých škrtacích zápaliek nebol chemik, alchymista alebo lekárnik, ale generál anglických delostrelcov sir William Congréve. Za slovenského zápalkového kráľa považovali v Rakúsko-Uhorsku Štefana Romera, rodáka spod Šarišského hradu.

Osudová chémia

Štefan Romer už od svojho detstva inklinoval k prírodným vedám, najmä k chémii. Ako 14-ročného ho otec poslal do severovýchodného Maďarska, kde sa učil u lekárnika. Od roku 1808 pracoval ako lekárnický praktikant a chemik vo Viedni, kde neskôr na polytechnickej univerzite vyštudoval farmáciu.

Tým, že sa oženil s bohatou baronesou von Langen, jeho sny o založení vlastnej lekárne v Pešti alebo vo Viedni sa rozplynuli.V priebehu života prišiel o celý svoj majetok, podarilo sa mu však namiesto lekárne založiť si aspoň chemickú továreň. Začal v nej experimentálne vyrábať rôzne chemikálie a jeho finančná situácia sa začala zlepšovať po tom, čo sa ukázalo, že chlorid vápenatý z jeho fabriky bol výborným dezinfekčným prostriedkom v časoch cholerovej epidémie. Keďže sa jeho finančná situácia zlepšila, začal vyrábať zápalky, ktoré vynašiel anglický generál. Čoskoro sa ukázalo, že zápalky nie sú veľmi bezpečné, viackrát sa stalo, že explodovali, a preto ich vo viacerých európskych štátoch zakázali.

zapalkovy kral

Škodlivý fosfor

S novým objavom, že síru treba nahradiť fosforom, prišiel 19-ročný študent z Debrecína, János Irinyi. Romer sa tohto nápadu chytil, dal si tieto zápalky patentovať a začal s ich výrobou. Postupom času sa však ukázalo, že ani fosforové zápalky neboli to pravé orechové. Aj tieto zápalky veľmi ľahko vzplanuli a bolo tu aj zdravotné riziko. Pri práci s fosforom často vznikal fosforizmus, ktorý sa prejavoval demineralizáciou kostí. Pracovníci továrne trpeli zápalmi čeľustí, ktoré vo väčšine prípadov končili smrťou.

Úspech a nečakaná smrť

Romer bol nielen chemikom, ale aj veľmi vynaliezavým technikom. Vyvinul špeciálny hoblík a stroj, ktorý za jeden deň dokázal vyrobiť vyše 400-tisíc škrtacích zápaliek. Za svoje vynálezy získal najvyššie rakúske vyznamenania pre vynálezcov a na remeselníckej výstave vo Viedni sa mu podarilo získať striebornú medailu práve za škrtacie zápalky. So svojím úspechom a bohatstvom sa vedel podeliť. Založil detskú nemocnicu a prispieval na charitu. Zomrel ako zámožný človek, keď sa stal obeťou nešťastnej náhody, ktorá ho zastihla počas prestavby paláca vo Viedni. Jeho syn Napoleon sa pokúsil kráčať v otcových šľapajách, ale nebol až taký úspešný, a tak slávna firma zanikla v tieni konkurencie.

Autorka: Daniela Čižmárová

Zdroj: zivot.azet.sk

Obrázok: cas.sk

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.