Znovuobjavená stratená verzia „50 odtieňov““ stredovekej erotiky

Ako knižná väzba bola použitá raná verzia rázneho stredovekého rukopisu.

Slová „bel accueil“ na pergamenovom fragmente zmiatli odborníčku Marianne Ailes natoľko, že knihu považovala za kópiu slávnej francúzskej básne „La Roman de la Rose“.

Vedci objavili dlho stratenú verziu stredovekého románu, ktorý obsahuje sexuálnu scénu príliš pikantnú na to, aby ju vtedajší vydavatelia mohli zverejniť. Francúzska báseň „Le Roman de la Rose“ (Romance of Rose) rozpráva príbeh dvorana, ktorý zvádza ženu, ktorú autor zhmotňuje do „rose“. Bol to nepochybne „Twilight“ svojej doby, romantika, ktorá potešila davy ľudí.

„Le Roman de la Rose“ bol skutočným bestsellerom svojej doby aj podľa Marianne Ailes, odborníčky na stredovek na univerzite v Bristole v Spojenom kráľovstve, ktorá zároveň identifikovala aj nové fragmenty rukopisu. Že išlo o populárnu knihu je jasné aj podľa toho, koľko rôznorodých rukopisov a fragmentov sa zachovalo až do dnešnej doby.

Každá verzia románu s 22000 riadkami je trochu iná, pričom výnimkou nie je ani tento fragment diela. Obsahuje dokonca scénu vynechanú z iných výtlačkov básne, práve tú, ktorá pripomína skôr „päťdesiat odtieňov šedej“ ako „Twilight“. V scéne rozprávač používa na popis sexuálneho stretnutia rozšírenú metaforu pútnika, ktorý sa zastavuje pred náboženským relikviárom. Svoju vychádzkovú palicu popisuje ako „tuhú a silnú“ a hovorí o „prilepení do týchto priekop“. Ak by tento bod nebol dostatočne jasný, autor ďalej opisuje rozprávača kľačiaceho pred relikviárom „plným pohyblivosti a ráznosti, medzi dvoma spravodlivými stĺpmi“ predurčenými na uctievanie.

Tieto narážky dvíhajú čitateľov zo stoličiek už po celé storočia. V roku 1900 odmietol F. S. Ellis túto úchvatnú časť preložiť do angličtiny, a nechal ju v jej pôvodnej a pôvabnej francúzskej podobe. K vysvetleniu svojej voľby napísal, že „verí, že tí, ktorí budú dielo čítať, pochopia nutnosť nechať túto časť utajenú v pôvodnom originálnom jazyku“.

Ailes tvrdí, že štandardné moderné vydanie tohto diela, ktoré produkoval francúzsky vydavateľ Livre de Poche, niektoré z týchto častí textu vynecháva.

„Le Roman de la Rose“ napísali dvaja autori a dokončili ho v roku 1280. Nové fragmenty boli nájdené v archívoch diecézy Worcester, pričom ich vo Worcester Record Office objavil Nicholas Vincent z University of East Anglia.

Ručne popísané pergamenové papiere sa používali ako viazanie pre niektoré ďalšie knihy. Akonáhle objavil jednu, hneď mu bolo jasné, že ide o niečo zvláštne. Po prvé, rukopis na recyklovanej väzbe vyzeral omnoho staršie ako noviny vo vnútri. Po druhé, Ailes si všimla slávnu frázu „La Roman de la Rose“ – „bel accueil“. To znamená „spravodlivé privítanie“.

Ailes tvrdí, že „Roman de la Rose“ patril k obľúbeným dielam neskorej línie stredovekých intelektuálov pojednávajúci o postavení žien, takže podľa nej existuje reálna možnosť, že práve tieto konkrétne stránky boli odstránené z ich pôvodných väzieb a recyklované niekým, kto sa cítil byť urazený ich obsahom. Preto z nich vyrobil obaly na iné knihy.

Geoffrey Chaucer, oplzlý anglický básnik, ktorý je známy svojimi Canterburskými poviedkami, dokončil čiastočný preklad knihy „Romance of Rose“ asi storočie potom, čo bolo toto dielo napísané.

Ailes ďalej upresňuje, že žiadne dve kópie textu v rukopise nie sú nikdy úplne totožné, takže každý nový nález pridáva k skladačke ďalšiu časť, ktorá nám pomáha pochopiť, ako sa tieto texty čítali a interpretovali v stredoveku.

___________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj: livescience.com/lost-medieval-romance-manuscript-discovered.html

Obrázok: thenypost.files.wordpress.com/2019/10/la-roman-de-la-rose-

poem-02.jpg?quality=80&strip=all&w=978&h=652

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.