Zo života kráľa Dobrze

Vladislaus_IIMagistra História dnes predstaví uhorského kráľa, ktorý ustupoval svojej šľachte natoľko, až jej napokon sám začal slúžiť.

Kráľ, ktorý kapituloval…

V roku 1490 zomrel uhorský panovník Matej Korvín. Bol to cieľavedomý muž, ktorý svojimi skutkami zatienil aj svojich nástupcov. Keď zomrel, bolo otázne, kto sa stane novým kráľom. Do úvahy prichádzal jeho syn Ján Korvín, ktorý bol najbohatším feudálom v Uhorsku. Podporovala ho najmä stredná a nižšia šľachta, no aj tí, ktorým sa zlepšilo ich majetkové postavenie ešte počas vlády Mateja Korvína.

Druhým kandidátom bol Vladislav II. Jagelovský, ktorý bol českým kráľom od roku 1471. Podporovala ho značná časť šľachty. Úlohu tu zohralo práve to, že sa vďaka nemu vytvárala možnosť uhorsko-českej personálnej únie. V súvislosti s tým, že Uhorsko mohlo očakávať aj tureckú hrozbu, bolo prospešné, že Vladislav bol synom starnúceho Kazimíra IV., ktorý mohol zabezpečiť pomoc poľsko-litovskej únie. A tak snem vyhlásil 15. júla 1490  za nového panovníka Vladislava II. Jagelovského.

Počas snemu boli vypracované šľachtou určité požiadavky a podmienky, ktoré mal panovník schváliť. Tieto podmienky sa po latinsky nazývali capitulatio a dá sa povedať, že vďaka nim panovník naozaj kapituloval. Kráľ sa na základe tohto dokumentu zaviazal dodržiavať staré pomery, ktoré v Uhorsku fungovali ešte pred Matejom.

Škandál pre svadbu

Nového panovníka si chcela za manžela vziať vdova po Matejovi Korvínovi, kráľovná Beatrix Aragónska. Ešte v roku 1490 prišiel nový kráľ do Ostrihomu, kde bola Beatrix. Obaja sa spoločne uchýlili do miestnosti, kde ich zosobášil biskup. Po obrade vraj kráľ Ostrihom opustil. Celá kauza praskla o rok, keď Beatrixin otec oznámil, že sa zosobášili a kráľ si splnil manželskú povinnosť, teda ich manželstvo malo byť legitímne. Vladislav to popieral a žiadal manželstvo anulovať. Vtedy sa rozšírila informácia, že už mal jedno manželstvo v zastúpení v roku 1476. Dve manželstvá boli na vtedajšie pomery veľkým škandálom. Pričom obe boli anulované až v roku 1500.

 Keď vládne šľachta…

Vyššia šľachta požívala právomoci, na základe ktorých sa jej podarilo ovládať krajinu. Nižšia šľachta s takýmto rozdelením moci samozrejme nebola spokojná a dožadovala sa zmeny pomerov. Panovník však nebol schopný ustáť túto situáciu a rozhodnúť sa pre jednotné stanovisko. Preto sa v krajine rozmohol chaos a anarchia. Kráľovi napokon prischla prezývka Dobrze, pretože na všetko vraj napokon odpovedal poľským slovom „dobrze“ (dobre). Česká šľachta popísala vzťah k panovníkovi nasledovne: „Ty si náš kráľ a my sme tvoji páni.“ Pretože kráľ nedokázal aktívne zasiahnuť do vnútropolitickej situácie, bola krajina napokon rozvrátená a zadlžená.

___________

Autorka: Veronika Dziaková

ZdrojSEGEŠ, Vladimír (ed.). Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2010, s. 299. ISBN 978-80-10-02026-3.

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/6c/Vladislaus_II_of_Bohemia_and_Hungary.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.